Úsek z Telgártu cez Čuntavu pod Dobšinskú ľadovú jaskyňu bol prevzatý z jednej z posledných verzií Štefánikovej cesty (1949), aj keď zrejme v 1950. rokoch nebol v časti po Čuntavu oficiálne značkovaný. Ešte v roku 1961 sa uvádza, že táto časť sa len plánuje vyznačkovať, hoci v tom čase už niekoľko rokov patrila k novej celoslovenskej magistrále.
Ako si podrobnejšie priblížime nižšie, od Dobšinskej ľadovej jaskyne sa pokračovalo späť na hrebeň a až neskôr bola trasa skrátená a odvtedy vedie bližšie k hrebeňu.
Po úseku vedenom po asfaltovej ceste popri známom Chmarošskom železničnom viadukte a prameni Hrona nasleduje odbočenie zo sedla Besník na juhovýchod. Nad Besníkom došlo k skráteniu trasy vedúcej pôvodne po ceste. Aktuálne sa chodí krížom cez lúku.