Telgárt – Čuntava – Dobšinský kopec - História Cesty hrdinov SNP

Úsek z Telgártu cez Čuntavu pod Dobšinskú ľadovú jaskyňu bol prevzatý z jednej z posledných verzií Štefánikovej cesty (1949), aj keď zrejme v 1950. rokoch nebol v časti po Čuntavu oficiálne značkovaný. Ešte v roku 1961 sa uvádza, že táto časť sa len plánuje vyznačkovať, hoci v tom čase už niekoľko rokov patrila k novej celoslovenskej magistrále.

Ako si podrobnejšie priblížime nižšie, od Dobšinskej ľadovej jaskyne sa pokračovalo späť na hrebeň a až neskôr bola trasa skrátená a odvtedy vedie bližšie k hrebeňu.

Po úseku vedenom po asfaltovej ceste popri známom Chmarošskom železničnom viadukte a prameni Hrona nasleduje odbočenie zo sedla Besník na juhovýchod. Nad Besníkom došlo k skráteniu trasy vedúcej pôvodne po ceste. Aktuálne sa chodí krížom cez lúku.

1: 570 m
2: 350 m

Kľukatiaca sa cesta z Besníka s výhľadom na Kráľovu hoľu

Aj keď to dnes tak nevyzerá, poľana Čuntava, ktorej hornou časťou prechádza Cesta hrdinov SNP, sa kedysi nachádzala na dôležitej obchodnej ceste z Dobšinej na Pohronie. V hornej časti stál objekt, ktorý bol v 1930. rokoch zrekonštruovaný na turistickú chatu. Zhorel v roku 1956, teda už v čase, kedy okolo viedla červená magistrála. Dnes sú z neho len ruiny poniže rázcestia Čuntava. V spodnej časti Čuntavy sa nachádzala Krchova chata, ktorú v roku 1948 odkúpil KSTL a upravil na turistickú chatu. Aj táto chata však vyhorela – v roku 1979 – a na jej mieste vyrástla nová chata.

Čuntava je zároveň hranicou medzi červenými turistickými trasami 0801 a 0901, a to konkrétne rázcestie Pred Čuntavou.

Rázcestie pri Čuntave: Vľavo súčasná trasa, vpravo predchádzajúca

Z Čuntavy sa pod Ondrejisko chodilo pravdepodobne najskôr po súčasnej trase alebo blízko nej, potom od druhej polovice 1970. rokov až do roku 2013 po nižšie položenej lesnej ceste a z nej lúkami do sedla. Dodnes sa dá táto trasa poľahky prejsť, ale aktuálna je zaujímavejšia. V tejto oblasti v roku 2013 pribudli odbočky na Borovniak a Strmú prť.

1: 1.38 km
2: 1.13 km
3: 1.38 km

Na predchádzajúcej trase zostala cyklotrasa; v diaľke vidno Strmú prť, ktorú trasa obchádzala zľava

Otázniky
Z rázcestia Čuntava vedie ku chate Rita významová odbočka. Značená je len smerovníkom na rázcestí. V polovici cesty sa nachádza žltá kovová tyč pripomínajúca tyč turistického informačného miesta a pri neďalekej studničke je strom so zvyškom červenej značky. Mapy ani literatúra však neuvádzajú zachádzku ku studničke ani trasovanie popri nej. Nie je preto jasné, či išlo o súčasť diaľkovej trasy.

História úseku medzi Nižnou záhradou a sedlom pod horu Pelc patrí medzi najkomplikovanejšie na celej magistrále. Cesta hrdinov SNP v prvých rokoch fungovania vyzerala úplne inak ako dnes a mala celkom netradičnú trasu.

1: 6.25 km
2: 6.89 km
3: 3.78 km
4: 3.50 km
5: 3.71 km

Od Nižnej záhrady sa v prvých rokoch Cesty hrdinov SNP chodilo po bývalej trase Štefánikovej cesty cez Samelovu dolinu pod Dobšinskú ľadovú jaskyňu. Dnes týmito miestami prechádza žltá trasa 8739, avšak značná časť sa odlišuje od pôvodnej červenej.

Zarastajúca bývalá cesta v Samelovej doline

Cesta hrdinov SNP de facto vznikla spojením najmä pôvodnej Štefánikovej cesty (časť Bratislava – Dobšinská ľadová jaskyňa) a diaľkovej trasy Dobšinská ľadová jaskyňa – Kúpele Štós – Košice, ktoré sa podľa dobových máp stretávali na lúke pod jaskyňou. Zo spomínanej lúky, ktorá sa nachádza južne od dnešného lanového centra, bolo možné pokračovať chodníkom úbočím severne ku hlavnej ceste a turistickému zázemiu pod jaskyňou – trasa tak mala tvar písmena λ.

Pôvodná cesta medzi Dobšinskou ľadovou jaskyňou a údolím

Už v roku 1961 sa uvádza iné trasovanie, a to tvaru písmena Π, pričom pôvodná trasa bola opustená. Keďže sa ale aj v tomto prípade zobrazenie trás na mape rozchádza, nie je tiež vylúčené, že istý čas fungovala kombinácia pôvodnej a novej trasy, tzn. zídenie k hradskej po starej trase a ďalej už po novej trase.

Cesta pod Dobšinskou ľadovou jaskyňou, ktorou krátko viedla aj Cesta hrdinov SNP

Len čo turisti zišli dole, otočili sa a pokračovali strmo k samotnej jaskyni. Cesta ďalej viedla väčšinou ako dnešná modrá trasa 2830, avšak pod jaskyňou magistrála viedla po serpentínach, ktoré dodnes využíva oficiálny, no neznačený prístupový chodník k jaskyni.

Cesta hrdinov SNP krátko viedla aj po aktuálnej ceste k Dobšinskej ľadovej jaskyni

Za vrcholom nad jaskyňou sa pôvodná trasa modrej odpojila smerom do doliny Tiesňavy a červená pokračovalo po rovnako ako dnešná modrá sa schádzalo veľmi prudko dole popri Zelenej jaskyni k rázcestiu s dnešným názvom Pod Hanesovou II.

Jedna z viacerých jaskýň pri bývalej trase

Pri rázcestí bola v tom čase ohrada pre kone, ktoré sa tu pásli. Oproti ohrade sa prešlo cez potok a cez lúčky do sedla pod Pelcom. Lúčky v hornej časti zostali dodnes, ale v strednej časti je už len rúbanisko. Aký bol presný priebeh trasy na lúkach pod Hanesovou a kde sa prechádzalo cez potok, nie je známe. Trasa zobrazená na našej mape je preto len jednou z možných. Následne je nad rúbaniskom pod Pelcom trasovanie už zrejmé zo zvyškov chodníka a zachovaných značiek.

Možné miesto priebehu červenej trasy medzi Hanesovou a Pelcom

Pôvodná trasa síce umožňovala návštevu Dobšinskej ľadovej jaskyne bez zachádzky, ale sama o sebe bola zachádzkou z hrebeňa a späť naň. Okrem toho bola táto trasa aj náročná, a to najmä veľmi strmý úsek nad rázcestím Pod Hanesovou II. Odmenou za námahu bola okrem ľadovej jaskyne aj Zelená jaskyňa a prepadlisko Duča, ktoré sa oplatí navštíviť aj dnes.

Časť trasy pod Pelcom fungovala najdlhšie, preto boli mnohé značky aj v roku 2021 dobre viditeľné

Už v 1960. rokoch došlo k presmerovaniu trasy medzi Nižnou záhradou a lúkami pod Hanesovou mimo Dobšinskej ľadovej jaskyne. Prvá verzia trasy sa od Nižnej záhrady po východnú časť poľany Tabličky značne líšila od dnešnej. Od rázcestia na Nižnej záhrade prudko klesala južne od skál Honzovského, kde sa napojila na cestu vedúcu z Dankovej. Ňou vystúpila na začiatok poľany pod Honzovským a pokračovala dlhým traverzom po Tabličky. Trasa neexistovala príliš dlho, pretože už v roku 1966 sa uvažovalo s jej zrušením a nahradením dnešnou trasou. Táto trasa je aj dnes v prvej skalnatej časti zaujímavá a v celom úseku relatívne dobre značená pôvodnými značkami a priechodná s občasným obchádzaním vyvrátených stromov.

Zachovaná trasa viac ako 40 rokov po jej zrušení

Zostup zo samotných Tabličiek bol zmenený po vybudovaní cesty so serpentínou, na ktorú bola trasa presunutá.

Po presmerovaní trasy mimo Dobšinskú ľadovú jaskyňu sa od turistického prístrešku pri rázcestí Pod Hanesovou I po sedlo pod Pelcom chodilo až do 1990. rokov severnejšie s pripojením sa na pôvodnú trasu od Dobšinskej ľadovej jaskyne. Prvý, najsevernejší variant, fungoval len krátko, druhý asi 3 desaťročia. Dnes je tu už cesta zarúbaná, a tak sa musí chodiť po pomerne nepríjemnej asfaltke.

Trasa po lesných cestách skončila, jej stred sa ocitol na rúbanisku

Otázniky
Zaujímavosťou je, že mapy z rokov 1957 a 1958 zobrazujú úsek Telgárt – Čuntava značený červeno, pričom však zrejme šlo len o pozostatky starších značiek, keďže mapa z roku 1961, ktorá bola súčasťou turistického sprievodcu, uvádza, že sa ešte len plánuje vyznačiť.
Na Čuntave je odbočka k turistickej chate. Dnes síce značená nie je, ale na rázcestníku je sa nachádza smerovník určujúci smer 10-minútovej odbočky. Naposledy sa odbočka uvádza v mape v roku 1949.
Staré mapy uvádzajú širokú paletu rôznych ciest od rázcestia Čuntava pod Ondrejisko, a to aj v rovnakom období. Pôvodná trasa bola určená podľa textového opisu v dnešnej trase aj vzhľadom na to, že sa v jej časti pod Ondrejiskom našla veľmi stará značka, ktorá musela byť namaľovaná výrazne skôr ako v roku 2013. Druhá a dnes už bývalá trasa má doposiaľ dobre viditeľné značky. Iné červené trasy sa v okolí Čuntavy nenašli.

Po tom, čo sa všetky bývalé aj súčasný variant stretli pod Pelcom, nasledovali ďalšie odlišnosti. Súčasná asfaltová cesta, po ktorej sa pokračuje, totiž nekopíruje pôvodnú lesnú cestu. Tá viedla obďaleč a postupne zarástla.

Pred Gápľom fungovalo trasovanie po starej ceste najdlhšie. V roku 2020 tu bolo len rúbanisko a turistická trasa už viedla po aktuálnej ceste.

1: 1.22 km
2: 1.24 km
3: 1.35 km

Od Voniarok po Dobšinský kopec boli využívané väčšie cesty vrátane frekventovanej hlavnej cesty 67. Najskôr sa išlo po trase modrej 2830 k ceste 67, kde sa nachádza rázcestie Pod Čižmou. Ďalej sa išlo priamo po ceste cez rázcestie „Dobšinská Maša, kopec“ až po Dobšinský kopec.