Od Úhornianskeho sedla až po Kúpele Štós boli realizované viaceré zmeny v okolí kopcov Pipitka a Osadník.

  • 1: 1.30 km
  • 2: 1.22 km
  • 3: 1.64 km

Pôvodná trasa viedla hlboko pod Pipitkou v južnom svahu. Táto trasa bola zo všetkých v okolí Pipitky najjednoduchšia a s minimálnym prevýšením. Dnes prechádza prevažne lesom a príjemnejšia než aktuálna trasa.

Pôvodná trasa na juh od Pipitky

V 1960. rokoch bola trasa presmerovaná cez vrchol Pipitky, kde sa nachádzala triangulačná veža. Na vrchol sa vystupovalo veľmi strmo, pravdepodobne popri chotárnikoch, schádzalo sa už menej prudko. Zalesnená Pipitka mala málo zarastený vrchol, ktorý buď priamo z terénu alebo z triangulačnej veže ponúkal výhľady na všetky strany. Vrchol postupne zarástol a z veže zostali len trosky. Vzhľadom na zničenie pôvodného chodníka holorubom dnes nie je možné určiť presnú polohu trasy.

Západný svah Pipitky, ktorým viedla v poradí druhá trasa

V druhej polovici 1970. rokov bola trasa presmerovaná do súčasnej polohy. Jej výhodou je blízkosť studničky a chaty Lesov SR, kde sa dá pri šťastí využiť veranda na prenocovanie. Pokiaľ však turista nepotrebuje vodu alebo prenocovanie, ide o zbytočnú zachádzku a prekonávanie prevýšenia oproti pôvodnej trase.


  • 1: 3.88 km
  • 2: 2.47 km
  • 3: 3.90 km

Turistu dnes možno prekvapí turistické informačné miesto s názvom Pod Osadníkom (nesprávne označené Osadník) umiestnené uprostred rúbaniska 300 metrov pod vrcholom Osadníka. Prechádza tadiaľto Cesta hrdinov SNP a zdanlivo nepochopiteľne tu končí zelená aj žltá trasa. Dôvod takéhoto ukončenia iných trás sa skrýva v histórii turistických trás na tomto kopci.

Vrchol Osadníka

Po vystúpení na Osadník v začiatkoch Cesty hrdinov SNP trasa pokračovala priesekom východným smerom, kde sa na dnešnom rázcestí Bodovka stočila o 180° na starú banskú Borčiansku cestu traverzujúcu severovýchodný svah Osadníka.

Pôvodná cesta prichádzala z priameho smeru, v čase fotografovania aktuálna cesta zľava

Na prelome 1960. a 1970. rokov bola trasa z vrcholu Osadníka presmerovaná na sever po bočnom hrebeni. Na Borčiansku cestu sa napojila po 2 kilometroch. Kedysi sa zelená a žltá trasa pripájali na červenú na Osadníku, potom výstup na vrchol opustila najskôr zelená a neskôr aj žltá trasa a na červenú sa napájali na rázcestí Pod Osadníkom. S červenou nemali žiaden spoločný úsek. Práve tu sa skrýva dôvod existencie súčasného rázcestia pod Osadníkom. Červená trasa vedúca priamo cez vrchol Osadníka padla za obeť holorubom, pričom sa na nej striedajú úplne vyťažené územia, čučoriedkový porast, lesy s popadanými stromami aj nepriechodná mladina. Trasa je síce na viacerých miestach ešte dobre vyznačená, no celkovo je veľmi ťažko priechodná.

Postupne zarastajúca predchádzajúca trasa z Osadníka

Aktuálna trasa pokračuje od rázcestia Pod Osadníkom spolu so zelenou a žltou trasou do miest, odkiaľ už pokračoval najstarší z variantov trasy na Borčiansku cestu. Výstup na Osadník zanikol.


Ďalej do Kúpeľov Štós viedla trasa ako dnes, aj keď sa nedá vylúčiť, že sa pri niektorých napojeniach lesných ciest mierne odlišovala.

Informácie boli aktualizované 14.1.2023.

Našli ste nepresnosť? Napíšte nám na historia@cestasnp.sk, každému spresneniu sa potešíme.


Pozri variant 2 > úsek ID 1

Pozri variant 3 > úsek ID 2


Bibliografia

Ďurček, J. (Ed.). (1968). Slovenské rudohorie (východná časť) (1st ed., Vol. 51). Šport.
Hochmuth, Z. (1962). Slovenské rudohorie : Turistický sprievodca : Stredná a východná časť (1st ed.). Šport.