Horná Raková – Dobrá Voda – Bradlo - História Cesty hrdinov SNP

V prvej časti po Dobrú Vodu je viac otáznikov ako odpovedí. Dohľadať sa podarilo dve staré trasy.

1: 660 m
2: 680 m

Pri ceste z Hornej Rakovej smerom na Mihalinovú po skončení asfaltovej cesty trasa vedie po ľavej strane potoka a takto pokračovala aj popri hlbokom žľabe, až kým žľab nevystúpal takmer na úroveň okolitého terénu. Súčasná trasa žľab prechádza po vysokom násype na pravú stranu.

Miesto, kde sa prekračoval žľab, vľavo aktuálna trasa

1: 560 m
2: 155 m

Malá zmena trasy bola zrealizovaná pod rázcestím Mihalinová, kde sa pôvodne chodilo miernejšie a súčasne komplikovanejšie veľkou serpentínou. Pri výstupe pod hrebeň sa najskôr odbočilo vpravo a po 250 m sa prišlo na vrstevnicovú cestu so žltými značkami. Potom sa pokračovalo 300 m súbežne so žltou na rázcestie, z ktorého sa už odbočilo na Dobrú Vodu ako dnes. Súčasná priamejšia trasa je celkom logickou optimalizáciou. V roku 2023 v tesnej blízkosti pôvodnej trasy vyrástla útulňa Jozefa Maka, na ktorú sa odvolávajú aj okolité turistické informačné miesta. Trasa Cesty hrdinov SNP zostala nezmenená.

Utulňa Jozefa Maka na dohľad od značky bývalej trasy Cesty hrdinov SNP

Otázniky
Tento úsek je časťou trasy, ktorá prepája pôvodné staré diaľkové trasy. Niektoré historické mapy a texty spolu nekorešpondujú, preto sú v našej mape zakreslené len preverené a najpravdepodobnejšie trasy.
Prvý otázny úsek uvádza turistický sprievodca z roku 1935. Trasa z údolia Rakovej mala viesť údolím s náročným terénom, kde občas „stúpime do prázdna, že si bezmála jazyk odhryzneme“ a ďalej úbočím Kýčery. Avšak už v roku 1926 sa v inom sprievodcovi uvádza súčasná trasa medzi Rakovou a Mihalinovou (presne podľa plánu z roku 1924) a žiadna iná mapa ani sprievodca neuvádzajú trasu popri Kýčere.
Po zostupe z Mihalinovej sa prechádzalo cez lesnú železnicu a ďalej na Dobrú Vodu. Už v roku 1926 sa uvádza, že trasa ďalej viedla popri kríži na Záblavách, rovnako sa to uvádza aj v turistickom sprievodcovi v roku 1935. Avšak mapa z roku 1936 uvádza trasu mimo kríža popri lesnej železnici a potom cez kopec podobne ako dnes vedie modrá trasa.
Mapa z roku 1958 zase uvádza trasu mimo kríža cez Mariáš, pravdepodobne preto, že sa tam nachádzala turistická ubytovňa.
Vo všetkých uvedených prípadoch sa nezachovali žiadne pozostatky značenia, ktoré by sporné trasy potvrdzovali, je preto málo pravdepodobné, že by tieto trasy v literatúre uvedené len jediný raz aj skutočne existovali.

Dobrá Voda je ďalším z miest, ktorému sa nevyhli viacnásobné zmeny turistickej trasy. Až po Dlhé rovne sa chodilo značne odlišnými spôsobmi.

1: 6.91 km
2: 7.02 km
3: 8.97 km
4: 9.53 km

Prvá turistická trasa viedla cez kresťanský cintorín, kde odpočíva Ján Hollý, a popri vyššie položenom židovskom cintoríne. Ďalej sa pokračovalo okolo hradu do údolia, ktorým viedla lesná železnica. Takto vedenú trasu sa v teréne nepodarilo potvrdiť ani vyvrátiť – v začiatkoch fungovania magistrály bola časť svahov okolo hradu odlesnená a značky nebolo kam umiestniť. Až vyššie sa nachádzal (dnes už nejestvujúci) jedľový les. Pod hradom je tiež viacero úvozov a chodiť sa mohlo ktorýmkoľvek z nich. Trasu popri hrade uvádza sprievodca po Malých Karpatoch v súlade so značkovacím plánom ešte z roku 1924.

Židovský cintorín, okolo ktorého viedla Štefánikova cesta a dnes je opäť súčasťou turistickej magistrály

Už v roku 1936 mapa uvádza trasu presmerovanú mimo cintorínov priamo cez údolie zvané Dolina. Až do 1960. rokov robila turistom sprievod úzkokoľajka. Z údolia viedla na hrad značená odbočka, ktorá neskôr už značená nebola.

Hrad Dobrá Voda pri pohľade z údolia, ktorým okrem turistickej trasy viedla aj úzkorozchodná lesná železnica

V závere doliny, pred stúpaním na Dlhé rovne, sa 200 metrov východne od trasy nachádzala a dodnes sa nachádza hájovňa Široká. Na križovatke ciest, kde turistická trasa odbočovala k Dlhým rovniam, v miestach dnešného cykloturistického rázcestia „Hustý snop“ sa nachádzalo turistické informačné miesto „Široká (poľov. chata)“.

Popri železnici viedol dlhý 6-kilometrový úsek, dnes je tu asfaltová cesta a pri nej niekoľko pozostatkov železnice, napríklad zárez veľkej serpentíny

V roku 1993 sa trasa opäť vrátila k cintorínom, a to z dôvodu, aby neviedla po asfaltovej ceste. Spod hradu tentoraz turisti zamierili na západ a veľkým oblúkom po lesných cestách po hrebeni pokračovali na severovýchod na Dlhé rovne. Prvá časť tohto úseku prevzala modrú trasu 2446, ktorá bola skrátená po rázcestie Skalie. Ďalej na Dlhé rovne už išlo o novovyznačenú cestu.

Hrob Jána Hollého sa nachádza hneď vedľa bývalej trasy

V roku 2020 bola opäť presmerovaná, tentoraz mimo kresťanského cintorína, ale zároveň cez židovský cintorín. Ďalej sa už pokračuje ako predtým.

Aj súčasná trasa z Dobrovodského hradu po hrebeni vedie čiastočne v mieste bývalej úzkokoľajky, avšak inde než bola pôvodná červená trasa. Stará a nová trasa sa stretávajú na rázcestí Dlhé rovne. Pôvodná trasa (vo variante cez údolie) je vhodnejšia na prejdenie na bicykli, keďže ide o dlhé mierne stúpanie po asfaltovej ceste. Aktuálna turistická trasa je zase lepšia pre peších turistov.

Ďalej do Brezovej pod Bradlom viedla cesta rovnako ako dnes. Hneď na začiatku mesta sa nachádza zaujímavosť – ulica s názvom Cesta SNP. Po tejto ulici však nikdy rovnomenná turistická značka neviedla – trasovaná je v neďalekej paralelnej ulici.

Otázniky
Po vstupe do Brezovej je na dvoch z najstarších máp trasa naznačená po ulici s názvom Dolina (zhodou okolností ide o rovnaký názov ako názov údolia na Dobrej Vode). Či tadiaľto skutočne viedla, sa nepodarilo dokázať, v každom prípade je však táto skratka medzi rodinnými domami a záhradami príjemnejšia než aktuálne vedenie trasy popri hlavnej ceste.

Výstup na Bradlo bol vyvrcholením prvej malokarpatskej magistrály po jej predĺžení zo Smoleníc. S najväčšou pravdepodobnosťou na Bradlo viedli postupne aspoň tri rôzne trasy červenej magistrály.

1: 2.26 km
2: 1.98 km
3: 2.13 km

V čase vzniku turistických magistrál v 1920. rokoch bolo Bradlo a okolie výrazne menej zalesnené ako dnes, takže trasu bolo možné viesť kdekoľvek. Cielené zalesňovanie okolia Brezovej pod Bradlom začalo v 1950. rokoch, čím sa zásadne zmenil charakter prostredia. V neposlednom rade po kolektivizácii od roku 1948 pôvodné políčka nahradili veľké lány a staré cesty, po ktorých hraniciach viedla červená trasa, zanikli.

Bradlo po dokončení mohyly Milana Rastislava Štefánika

Počas prvej Republiky sa uvádza trasovanie aj po serpentínovej ceste západne od Bradla aj po poliach a strmo po južnom svahu (mapa z roku 1936). Úsek od poľa smerom k Bradlu dnes pokrývajú húštiny.

Tadiaľto mohla viesť prvá trasa – priamo cez pole a strmo nahor

Prvá starými značkami potvrdená trasa sa od tej súčasnej odpájala v začiatku stúpania na Bradlo. Pravdepodobne pokračovala cez dnešnú záhradkársku osadu Pod vinohrádkami. Priebeh trasy je tu neznámy, keďže sa nepodarilo nájsť žiadne jej pozostatky a došlo k rozsiahlej rekultivácii svahu, preto naša mapa obsahuje len približné smerovanie.

Pôvodná trasa zrejme pokračovala vpravo (na opačnej strane stĺpu je stará značka), aktuálna vedie priamo

Nad záhradkárskou osadou na začiatku svahu vtedy ešte odlesneného Bradla sa začalo strmšie vystupovať severozápadným smerom takmer v priamke. Asi 100 metrov od začiatku výstupu sa začínajú objavovať staré značky a neskôr aj starý a zarastený chodník. Zaujímavé je, že sa značky zachovali na starých odumretých stromoch, ktorým neskôr vysadené a dnes už vysoké borovice nedožičili života. Vyššie sú značky iba na mŕtvych čerešniach. Stará trasa sa s aktuálnou spája v mieste ohybu súčasnej trasy.

Od roku 1979 sa už uvádza aktuálna trasa, ktorá najskôr vedie poľom západne od Bradla a neskôr severne od predchádzajúcej trasy.

Otázniky
Vedenie červenej trasy z Brezovej na Bradlo počas 1. ČSR je nejasné, keďže informácie z viacerých zdrojov sa líšia. Mapa z roku 1928 zobrazuje trasu na západ od Bradla, turistický sprievodca z roku 1935 konkretizuje, že to malo byť po cestných serpentínach. Avšak mapa z roku 1936 uvádza diametrálne odlišnú trasu strmo nahor po južnom svahu, kadiaľ viedol chodník. Dnes tento sa v týchto miestach nachádzajú polia a húštiny. Ani na jednej z týchto trás sa nepodarilo nájsť staré značky, pričom ako najpravdepodobnejšia bola zvolená trasa podľa mapy z roku 1936, ktorá bola zaznačená do našej mapy.
Aj v období po 2. sv. vojne sa v mapách nachádzajú rôzne informácie. Keďže ide o rozhranie Malých a Bielych Karpát, tento úsek obsahovali mapy oboch pohorí, a to vždy na okraji máp. Čím viac máp, tým viac rozporov v nich existuje. Špecialitou je mapa z roku 1958, ktorá obsahuje také vedenie trasy, ktoré sa nenachádza ani na skorších ani na neskorších mapách. V našej mape sa nachádza trasa potvrdená starými značkami.
Zvláštnosťou je tiež to, že až do 1990. rokov žiadne mapy nemajú zobrazenú záverečnú serpentínu na chodníku pod Bradlom a ukazujú priamu trasu. Priamo na nej sa však nezachovali žiadne pozostatky starých značiek, ak nepočítame smerom do tejto skratky otočené značky na začiatku aj konci stratky. Oproti tomu aktuálna turistická trasa pod Bradlom obsahuje množstvo starých značiek.

Informácie boli aktualizované 7.10.2023.

Našli ste nepresnosť? Napíšte nám na historia@cestasnp.sk, každému spresneniu sa potešíme.