Bratislava-centrum – Kamzík - História Cesty hrdinov SNP

Pokračovanie trasy z Bratislavy smerom na východ má tiež viac generácií trás. Začínajú presne tam, kde skončili v predošlom článku, teda prvá generácia pri Tunelovom moste a zvyšné pri Slavíne. V tomto prípade je to však z časového hľadiska komplikovanejšie, pretože do hry vstupuje nový začiatok trasy, ktorý fungoval po spustení železnej opony, keď trasa nemohla viesť na Devín. Týmto začiatkom bola bratislavská Hlavná stanica. Pri stúpaní na Kamzík červená trasa postupne vymietla tri z údolí.

1: 3.01 km
2: 3.83 km
3: 5.50 km
4: 5.60 km
5: 4.98 km
6: 4.98 km
7: 6.07 km
8: 6.37 km

Cez Tunelový most a Cestu na Kamzík

Prvá zmienka z roku 1922 hovorí o začiatku „Hrebeňovej cesty“ pri železničnom tuneli na Pražskej ulici neďaleko Hlavnej stanice. V tom čase viedol ponad železnicu železobetónový most spájajúci Pražskú ulicu s Cestou na Kamzík, po ktorom viedla aj turistická trasa. Most sa nazýval Tunelovým podľa neďalekého železničného tunela.

Výstavba nového mosta „Tunnelbrücke“ ponad železnicu neďaleko tunela, ktorý nahradil pôvodný most (vpravo) (© FORTEPAN/Ákos Schermann, 1899)

Cez Tunelový most viedla aj spojená trasa z Devína na hrebeň Malých Karpát podľa mapy z roku 1936. Most bol zbúraný v roku 1940 a tak môžeme len hádať, či skôr zanikla celá táto vetva červenej značky (v súvislosti s tým, že Devín v roku 1938 pripadol Nemeckej ríši) alebo skôr zanikol most, alebo k obom udalostiam došlo naraz.

Po prejdení cez most sa pokračovalo ďalej po Ceste na Kamzík (je viditeľná aj na fotke vyššie v pozadí). Opis tejto trasy je uvedený nižšie, keďže je spoločná s povojnovými variantmi.

Cez Hlavnú stanicu a Cestu na Kamzík

Trasa z Devína na Kamzík po jej obnovení po 2. sv. vojne viedla cez Hlavnú stanicu, avšak presné smerovanie nie je známe. Isté je však to, že na prelome 1940. a 1950. rokov bol zrušený počiatočný úsek medzi Devínom a Bratislavou. Pokračovanie trasy z Devína tak už spadá do obdobia Cesty hrdinov SNP, približne do roku 1964.

Majestátny pamätník na Slavíne bol vybudovaný v rokoch 1957 – 1960 a dnes k nemu vedie odbočka z Cesty hrdinov SNP. Či trasa niekedy viedla aj krížom cez areál vojenského cintorína, sa nepodarilo zistiť.

Od pamätníka sa pokračovalo sa zostupom uličkami ku križovatke Pražskej, Štefánikovej a Šancovej ulice.

Pozostatky značiek stále lemujú ulice vo vilovej štvrti pod Slavínom. Keby sme sa pozreli necelých sto rokov do minulosti pred vyznačením trasy v týchto miestach, našli by sme tu len vinohrady a záhrady

Zostávalo prekonať krátky úsek na Hlavnú stanicu. Do prestavby uvedenej križovatky pod Hlavnou stanicou na prelome 1970. a 1980. rokov bola trasa vedená úrovňovo a potom po chodníku popri ceste a stromovej aleji na Nám. Franza Liszta (vtedy Dimitrovovo nám.). Po prestavbe križovatky a predstaničného priestoru bola trasa presmerovaná na nadchod a po telese pôvodnej električkovej trate zrušenej v roku 1979. Takto sa chodilo na Hlavnú stanicu najmenej do roku 1986. Na Hlavnej stanici prudko menila smer v miestach začiatku dnešnej zelenej trasy 5125.

Trasa viedla priamo cez nástupište MHD na Hlavnej stanici. Pôvodne vľavo zastavovali trolejbusy a autobusy a vpravo prechádzali električky. Počas trasovania SNPčky tadiaľto došlo na začiatku 1980. rokov k úprave predstaničného priestoru do podoby ako vidíme na fotografii

Pohľad opačným smerom počas zimy 1978/1979, ešte pred prestavbou predstaničného priestoru. Turistická trasa viedla po zasneženom nástupišti (© imhd.sk/Jan Horník)

Na prvej dostupnej povojnovej mape (z roku 1958) Cesta hrdinov SNP začínala na Hlavnej stanici pred starou staničnou budovou a viedla k miestu bývalého mosta po Jaskovom rade. Ďalej už prevzala pôvodné vedenie červenej cesty Cestou na Kamzík. Dnes tento úsek kopíruje zelená trasa, ktorá ponúka netradičné pohľady na železničnú stanicu.

Pozostatok červenej šípky priamo pred staničnou budovou

Pri reorganizácii značiek v druhej polovici 1980. rokov si červená a zelená značka vymenili trasy a úsek Slavín – Hlavná stanica zanikol. Fotografia zachytáva podjazd pod železnicou na konci Žabotovej ulice v blízkosti Hlavnej stanice

Od bývalého Tunelového mosta sa stúpalo po Ceste na Kamzík najskôr na Kolibu. Dnes sa pri tejto ulici nachádza park Gaštanica. Po dorazení na konečnú trolejbusov na Kolibe trasa viedla popri stanovom mestečku, ktoré bolo umiestnené 200 metrov nad konečnou zastávkou.

Cesta na Kamzík, v tomto prípade z Kamzíka

Ďalej cesta pokračovala vľavo popri parkovisku a reštaurácii a potom hore „sánkarskou dráhou“, čo je lesná cesta fungujúca aj dnes.

Už len slabo viditeľná zatretá značka na strome pri „sánkarskej dráhe“

Po prekrižovaní dnešnej zelenej značky prechádzala po vtedajšej spodnej hranici Cvičnej lúky a lesa. Lúka sa neskôr rozšírila o spodnú časť, trasa sa tak ocitla uprostred nej. Kúsok ďalej tiež pribudla druhá lúka, kde sa lyžovalo. Pôvodnú trasu v zime cítia stovky sánkarov počas krátkeho obdobia, keď je na Kamzíku sneh. Práve cesta križujúca Cvičnú lúku je onen „hupák“, na ktorom rýchlejší sánkari lietajú vzduchom.

Ak dnes chcete pokračovať po tejto trase, v letnej sezóne treba dávať pozor na bobovú dráhu, ktorú križuje. V dávnej minulosti bolo potrebné zvýšiť opatrnosť tiež – na jednej z lúk sa nachádzal lyžiarsky skokanský mostík, a to najmenej od roku 1934.

Úsek v lesíku medzi dvoma lúkami, v pozadí bobová dráha fungujúca okrem zimy

Napokon, pod studničkou na Kamzíku, pôvodná trasa ešte prekrižovala tú súčasnú, aby sa oba varianty po strmšom zostupe definitívne spojili severne od Kamzíka.

Vrátme sa teraz nad Kolibu. Aktuálna zelená trasa 5125 pokračuje chodníkom lesom až na Kamzík. Rovnako niekoľko rokov fungovala aj ďalšia verzia červenej trasy. Ďalej od Kamzíka už potom trasa viedla rovnako ako dnes.

Spod niektorých zelených značiek vykukujú červené

Otázniky
Publikácia o Bratislave z roku 1957 uvádza, že od pomníka padlých vojakov prusko-rakúskej vojny v bitke o Kamzík 22. júla 1866, ktorý sa nachádza pri parkovisku na Kamzíku, viedla stará červená hrebeňovka cez priesek (dnes cesta k bufetom). Zvyšky starých značiek sa tam nachádzali aj v čase písania tejto publikácie. Kde táto stará trasa začínala ani kam viedla nie je jasné, keďže Cesta hrdinov SNP v tom čase viedla nižšie cez lúku.

Cez Kramáre a Kĺzanské údolie

Najneskôr v roku 1988, teda v čase budovania prístavby Hlavnej stanice, bola Cesta hrdinov SNP odklonená mimo tohto dopravného uzla. Presmerovaná bola od Slavína tak, že prechádzala popod celým pamätníkom, okolo kostola na Kalvárii a cez ulice a nadchod smerom na Kramáre. Tento variant v celej dĺžke nahradil zelenú trasu zriadenú v roku 1979 a fungoval až do začiatku nového milénia.

Tento variant Cesty hrdinov SNP prekonával zo všetkých Esenpéčkových najmenšie prevýšenie. Prechádzal nielen okolo Slavína, ale aj okolo kostola Panny Márie Snežnej postaveného v rokoch 1943 – 1948. Kostol v roku 1959 prišiel o vežu kvôli tomu, aby nebola viditeľnejšia ako Slavín

Na Kramároch sa nachádzalo rovnomenné rázcestie. Odtiaľ sa pokračovalo nahor Bárdošovou ulicou do Kĺzanského údolia. V podstate išlo o výmenu vedenia zelenej a červenej trasy, akurát úsek medzi Slavínom a Hlavnou stanicou zanikol. Na Kramároch sa novovyznačená červená trasa mierne od zelenej odlišovala, v oblasti ulíc Royova a Jelšová išla skratkou.

Pomaly sa blížiaca televízna veža nad Kĺzanským údolím

Nad Kramármi sa plynulo vystupovalo až na Kamzík, pričom v záverečnej časti sa chodník pripojil na cestu prichádzajúcu od dnešného Národného onkologického ústavu. To však netrvalo dlho a neďaleko cesty bola trasa presmerovaná opäť do Kĺzanského údolia a odtiaľ bývalou lesnou cestou na Kamzík.

Zvyšok červenej značky pod modrou ako svedok trasy po ceste

Po presmerovaní cez hornú časť Kĺzanského udolia sa na trasu dostala studnička, popri ktorej chodník kľučkoval

Cez Horský park

V roku 2002 sa Cesta hrdinov SNP vrátila do Horského parku, a to na opačnú stranu než sa chodilo kedysi. Až na nie veľmi dlhý nevľúdny úsek po autami obparkovaných uliciach vedie prírodou. Od rázcestia Pri Červenom moste po cestu vedúcu k televíznej veži na Kamzíku nahradila modrú trasu 2401, ktorá sa kvôli tomu presunula k Národnému onkologickému ústavu v rámci veľkých zmien v okolí Kamzíka. Pôvodne tento variant od televíznej veže na Kamzíku pokračoval skratkou po chodníkoch a málo frekventovanej ceste okolo reštaurácie Koliba Expo, avšak mimo hlavného rázcestia turistických značiek na Kamzíku. Tento trval len niekoľko rokov a trasa bola presmerovaná cez rázcestie Kamzík, lúka.

Staré trasy je možné využiť na lepšie spoznanie Horského parku, ktorý skrýva aj viac pekných miest než len na úsekoch, ktorými viedla SNPčka. V horárni v parku sa môžete občerstviť a pozrieť si minizoo. V oblasti Slavína sú už bývalé úseky vedené mimo zelene cez staré vilové štvrte s viacerými zaujímavými budovami. Medzi dvoma zo starých trás leží v prírodnom prostredí Kalvária s Lurdskou jaskyňou. No a napokon pri Kalvárii nájdete legendárny Funus, ktorý je najstaršou bratislavskou výletnou reštauráciou.

Súčasná trasa od Slavína na Kamzík je rozhodne atraktívnejšia než predošlé. Vedie zaujímavejšími lokalitami a z väčšej časti lesom. Nájdeme na nej vyhliadkovú vežu v lokalite zvanej Americké námestie a zaujímavý je tiež pohľad na televíznu vežu na Kamzíku stojac priamo pod ňou. Staré trasy však tiež stoja za vyskúšanie. Ani mnohí Bratislavčania ich totiž nepoznajú ako možné prístupové cesty na obľúbený Kamzík.

Ktoroukoľvek cestou prídete na Kamzík, oplatí sa tam zastaviť, pozrieť si výhľad na východné časti mesta, najesť sa v bufetoch alebo navštíviť lanové centrum či bobovú dráhu.

Otázniky
Posledná trasa od rázcestia Slavín po Horský park vedie cez Ulicu Francúzskych partizánov. Červené značky sa však objavili aj na paralelnej Novosvetskej ulici. V roku 2012 ešte neexistovali a v roku 2014 už boli zatreté. Trasa sa nenachádza ani v archíve OpenStreetMaps, ktorý zachytáva stav na začiatku každého roka. Značky na Ulici Francúzskych partizánov v danom čase zostali nezmenené. Alternatívna trasa po Novosvetskej ulici sa tak zrejme ani nepoužívala a preto nie je zobrazená ani na našich mapách.

Informácie boli aktualizované 2.5.2024.

Našli ste nepresnosť? Napíšte nám na historia@cestasnp.sk, každému spresneniu sa potešíme.