Biely kríž – Pezinská Baba – Hubálová

V tejto časti došlo k väčšiemu pretrasovaniu iba v oblasti Somára.

1: 2.01 km
2: 2.11 km
3: 2.09 km
4: 2.01 km

Somársky vrch, známejší jednoducho ako Somár, je hojne navštevovaný vrchol, ktorý leží vo Vojenskom výcvikovom priestore Turecký vrch tesne za jeho hranicou. Hranica výcvikového priestoru prechádza medzi hlavným a vedľajším vrcholom. Od vzniku červenej hrebeňovky sa chodilo cez Somár, aj keď nie je celkom jasné, či trasa viedla cez hlavný vrchol, vtedy zalesnený, alebo nie. Dnes na vrchol Somára, ktorý ponúka pekné výhľady, vedie neznačkovaný chodník od smerovníkov červených značiek umiestnených na vedľajšom vrchole.

Lavička od dobrých ľudí na vrchole Somára 100 metrov od turistického informačného miesta

Minimálne medzi rokmi 1958 a 1986, azda pre blízkosť k vojenskému výcvikovému priestoru, trasa viedla po východnom úbočí Somára a z výhľadov tak nebolo nič. Tento úsek šiel po lesných cestách, z ktorých časť sa dnes využíva ako značkované cyklotrasy. Najskôr pokračovala súbežne červená a zelená trasa až po rázcestie asi 100 výškových metrov pod Prostredným vrchom.

Bývalé rázcestie červenej a zelenej trasy

Potom už pokračovala samotná červená stúpaním pomedzi dve zvernice a popri ďalšom vrchu s názvom Malý Javorník (popri jednom už na našej ceste viedla – pri Bielom kríži). Nasledovala vrstevnicová lesná cesta s napojením sa na zostup zo Somára. Počas existencie tejto trasy došlo k jej malej modifikácii v strednej časti, keď sa presunula zo starej lesnej cesty na novú.

Zaujímavosťou je, že napriek tomu, že sa nechodilo cez vrchol Somár, táto trasa mala rovnaké prevýšenie. Asi polovica z nej totiž viedla po strmých lesných cestách a až v druhej polovici sa dostala na vrstevnicovú cestu.

Pôvodná aj súčasná trasa vedie tak ako je zobrazené na turistických značkách, predchádzajúca po dnešnej cyklotrase

Okrem tejto zmeny sa pravdepodobne trasa sporadicky menila tak ako sa menil les. Napríklad pred turistickým informačným miestom Konské Hlavy viedla asi 20 metrov vľavo od aktuálnej trasy.

Pred Pezinskou Babou sa do prelomu 1970. a 1980. rokov stretávala červená a zelená trasa a pokračovali spolu. Samotné trasovanie červenej sa tu nemenilo, len zelená trasa bola presmerovaná a už popri červenej nevedie.

Ďalej za Pezinskou Babou sa nepodarilo nájsť odlišnosti oproti súčasnosti, hoci je pravdepodobné, že k zmene trasy došlo aspoň na vrchole kopca Čmeľok, kde vyrástli vojenské objekty, ktoré turisti obchádzajú. Niekoľko stromov vyššie od aktuálnej trasy sa ešte v roku 2024 nachádzalo viacero značiek, ktoré mierili k plotu vojenského objektu. Odlišnosť oproti súčasnej trase bola iba minimálna. Upravený bol aj vedľajší vrchol Čmeľka, kde dnes stojí radar. Aj v tomto prípade išlo len o minimálnu zmenu trasovania magistrály.

Zaujímavosťou je, že pod vrcholom Čertovho kopca sa ešte v roku 2024 nachádzali posledné ako-tak čitateľné smerovníky zo začiatkov Cesty hrdinov SNP, konkrétne z roku 1961. Na vrchole, na ktorý však trasa neviedla, sa nachádzal stožiar, ku ktorému viedlo elektrické vedenie z Čmeľku. Súbežne s elektrickým vedením išla niekoľko kilometrov aj magistrála. Z elektrického vedenia zostali už len betónové základy stožiarov, ktoré lemujú aktuálnu trasu.