Čičmany – Fačkovské sedlo – Skalka – Krížna

V predošlom článku sme priblížili základné fakty o zmenách trasy medzi Čičmanmi a Kráľovou studňou do približne dnešnej podoby cez Fačkovské sedlo, Vyšehrad, Kunešov, Kremnické Bane, Skalku a sedlo Malý Šturec. K tejto najväčšej zmene v celej histórii Cesty hrdinov SNP došlo v roku 1974, prípadne na začiatku roka 1975. Ani novej trase sa nevyhli väčšie či menšie zmeny. Najskôr si však povieme o jej predchodcoch.

Takmer všetky nové úseky Cesty hrdinov SNP boli prevzaté zo starých alebo ešte starších trás. Iba úsek Kunešov – Kremnické Bane nebol v čase presmerovania Cesty hrdinov SNP značený, hoci ešte v 1930. rokoch značený bol. Nižšie sú uvedené predošlé trasy, ktoré prevzala SNPčka (roky uvedené v zátvorke uvádzajú prvý/posledný výskyt v literatúre):

Čičmany – Sedlo Javorinky: zelená č. 5403 (1959), doteraz v súbehu s červenou
Sedlo Javorinky – Fačkovské sedlo – Vyšehrad – Bralová skala: červená ako súčasť Ponitrianskej magistrály (1963)
Bralová skala – Sedlo pod Vysokou: žltá (1959)
Sedlo pod Vysokou – Kunešov: žltá (1930, 1931, 1937), zelená (1959)
Kunešov – Kremnické Bane: modrá (1930, 1931, 1937), bez značenia (1959)
Kremnické Bane – nad Krahuľami: žltá (1959)
nad Krahuľami – chata na Skalke: modrá (1959)
chata na Skalke – Sedlo Tunel: žltá (1931, 1957)
Sedlo Tunel – Hajnalová: modro-červená (1926), žltá (1930, 1931, 1937), červená (1953)
Hajnalová – sedlo Malý Šturec – Krásny kopec: žltá (len po Sedlo Flochovej a ďalej inou trasou cez Flochovú, horáreň Čierna voda a Žarnovickú dolinu ku chate pod Kráľovou studňou, 1931), bez uvedenia farby (1938), červená (1957)
Krásny kopec – Kráľova studňa: zelená (1933, 1937), červená a zelená (1957)
Kráľova studňa – Krížna: žltá (1930, 1953), červená (1956)

Kostol sv. Jána Krstiteľa nad Piargami (dnes Kremnické Bane)

Cesta hrdinov SNP pri svojom presmerovaní pohltila časť Ponitrianskej magistrály zo Sedla Javorinky po Bralovú skalu. Zvyšné časti Ponitrianskej magistrály dodnes existujú: z Bojníc po Sedlo Javorinky (červená 0811), z Bralovej skaly do Handlovej (žltá 8406) a stále pomenovaná Ponitrianska magistrála z Handlovej do Nitry (červená 0810). Ďalšou absorbovanou diaľkovou trasou bola hrebeňovka od Sedla Tunel po Kráľovu studňu, z ktorej dnes zostal len úsek Kováčová – Sedlo Tunel (červená 0803).

Aj za čias Ponitrianskej magistrály sa trasa menila
Nedlho predtým, ako bola Cesta hrdinov SNP za Čičmanmi presmerovaná po časti Ponitrianskej magistrály, bola zrealizovaná zmena v oblasti ostrého kopca Čelo. Pôvodne sa chodilo priamo cez vrchol, pričom stúpanie aj zostup boli náročné, a z vrcholu bol výhľad smerom na sever. Ku koncu však boli výhľady zo zarastajúceho kopca už len obmedzené. Čelo tak bolo opustené v prospech traverzu po jeho úbočí. Dnes tu už po bývalej trase nie je ani stopy a zo zalesneného vrcholu nie sú výhľady žiadne.

Pohľad na Kľak z bývalej Ponitrianskej magistrály, dnes časti Cesty hrdinov SNP; vľavo kopec Čelo

Ak sa pozrieme na zmeny už počas trasovania Cesty hrdinov SNP týmito končinami, menil sa aj začiatok aj koniec a ešte niekoľko úsekov uprostred. Čičmany sa opúšťali cez humno a po oplotenej ceste na polia, zatiaľ čo dnes je to popri lyžiarskom vleku.

Pravdepodobné trasovanie predošlej cesty pomedzi ploty

1: 570 m
2: 500 m

Na lúkach Javoriny aktuálna trasa vedie takmer po hrebeni na rozhraní lúk a lesa. Za vrcholom sa predtým chodilo okolo 50 metrov severozápadnejšie lúkami. Nemým svedkom je tu značkársky kôl a značka na smreku na lúke. Vzhľadom na to, že sa chodilo lúkami, chodník mohol zmeniť polohu viackrát.

1: 275 m
2: 315 m

Na Homôľke sa chodilo hornou časťou lúky, dnes sa trasa drží v spodnej časti. Nejde však o veľkú zmenu, keďže lúka je pomerne úzka.

Pôvodne trasa viedla na Homôľke horným okrajom lúky

Najneskôr v roku 2002 pribudla odbočka z rázcestia Staré cesty k prameňu rieky Nitra. Táto odbočka nahradila úsek žltej trasy 8404, ktorá bola presmerovaná a trasa k prameňu zostala niekoľko rokov neznačená.

Až po Vrícke sedlo sa trasa menila len málo, a to najmä pre popadané stromy a meniace sa smerovanie lesných ciest. V oblasti Vríckeho sedla pôvodne červená trasa viedla priamejšie a strmšie v prieseku lesa na rozdiel od súčasnej trasy po miernejších lesných cestách. Dnes týmto štýlom pokračuje trasa smerom na Závozy a kedysi bol priebeh trasy podobný aj na opačnej strane sedla. Nie je však zrejmé, či sa zmena trasovania červených značiek udiala počas existencie Cesty hrdinov SNP v týchto miestach alebo ešte na pôvodnej Ponitrianskej magistrále.

Priamo vedie zarastajúci priesek lesa, ktorý je križovaný lesnou cestou, kadiaľ vedie aktuálna trasa

1: 245 m
2: 390 m

Pod Závozmi na došlo najskôr k zjemneniu klesania a potom naopak k „prepichnutiu“ pôvodnej serpentíny strmým zostupom. Či obe zmeny nastali v rovnakom čase, nie je známe.

Po starej trase zostal zvyšok značky na kameni

1: 200 m
2: 165 m

Bývalá osada Hadviga, ponad ktorou pokračuje Cesta hrdinov SNP, má pohnutú históriu. Osada nemeckých kolonistov zo 14. storočia s viac ako 500 obyvateľmi zanikla po nútenom vysťahovaní Nemcov po 2. svetovej vojne. Dnes z nej nezostalo takmer nič a aj to, čo z nej zostalo, sa nachádza hlboko pod osamelým turistickým informačným miestom.

Menšie zmeny trasovania boli uskutočnené aj ďalej, nešlo však o rozdiel oproti súčasnosti viac než niekoľko málo desiatok metrov.

Väčšie zmeny sa odohrali až pod Vyšehradom. Z Vyšehradského sedla sa smerom na Vyšehrad stúpa najskôr lúkami k ranču. Pôvodne sa pokračovalo okolo dnešných budov ranču ľavým oblúkom cez lúky k lesu. V roku 2020 už táto cesta nebola možná, lebo ju prehradili elektrické ohradníky so zákazom vstupu. Spontánna obchádzka viedla celý čas popri elektrickom ohradníku, druhou možnosťou bolo pokračovať najskôr cez lúku v smere drevenej šípky s nápisom Vyšehrad. Druhá zmienená obchádzka bola aj čiastočne vyznačkovaná a až okolo roku 2024 dostala lepšie značenie. K lesu smerom na Vyšehrad sa potom pokračuje strmo nahor pomedzi ohradníky.

Pôvodná trasa viedla popri hospodárskych objektoch

1: 490 m
2: 590 m
3: 550 m

Zostup z Vyšehradu bol v minulosti podstatne náročnejší ako dnes. Z vrcholu sa pokračovalo veľmi strmo nadol. Trasa až na jednu dvojicu serpentín viedla priamo. Neskôr bola najstrmšia horná časť zmiernená ďalšou serpentínou. Ani to však nestačilo a na tejto trase dochádzalo k zraneniam turistov. Z tohto dôvodu bola na Silvestra 2016 preložená do aktuálnej polohy. Prudkú časť zostupu nahradila dvakrát dlhšia a tým aj miernejšia trasa s jednou serpentínou.

1: 150 m
2: 200 m
3: 335 m

Pri ďalšom putovaní na zmeny trasy turisti nenarazia, hoci nie sú vylúčené, keďže v niektorých miestach je zjavné, že sa lesné cesty menili, aj keď možno ešte pred presmerovaním Cesty hrdinov SNP do týchto končín. K trase postupne pribudli odbočky k studničkám pri rázcestí Žiar, na Štyroch chotároch, Chrenovských lazoch (čiastočne v trase bývalej modrej) a na Jalovských lazoch (tu v roku 2024). Rázcestie Horeňovo bolo v roku 2021 premenované na Horženovo.

V roku 2024 bola na tomto úseku otvorená nová útulňa

Na Sklenianskych lúkach pôvodná trasa viedla nižšou cestou, ktorá postupne zarastá. Po novom sa síce má chodiť po vyššej ceste, avšak v smere na Devín nie je chodník zrejmý, takže vychodená pôvodná trasa funguje ďalej. Prispieva k tomu aj to, že pôvodné značky neboli zatreté. Obe trasy sú od seba vzdialené len asi 30 metrov, ide však o pomerne 650 m dlhý úsek.

Ani dve šípky na stromoch nezabránia, aby v smere na Devín turisti využili staršiu verziu trasy, keďže k nej vedie dobre vychodený chodník, zatiaľ čo oficiálne trasovanie nie je dobre viditeľné

1: 700 m
2: 700 m

Na Bralovej trase sa končí úsek, ktorý Cesta hrdinov SNP prevzala z červenej Ponitrianskej magistrály, a trasa začína kopírovať pôvodné žlté značky. Tie sú na mnohých stromoch aj viditeľné.

Pri Konskej pôvodná žltá trasa dôsledne kopírovala hrebeň po chodníkoch. Červená, ktorá ju nahradila, už viedla o niečo nižšie, stále však v blízkosti hrebeňa. Nakoniec došlo k presmerovaniu na lesné cesty ďalej od hrebeňa. Pôvodné trasovanie červenej aj žltej trasy je ešte stále priechodné okrem strednej časti.

1: 445 m
2: 385 m

Na Lúkach pred Kunešovom sa na pomerne dlhom úseku trasovanie maní tak ako sa mení poloha poľnej cesty. Od Sedla pod Vysokou takmer až po Kunešov kedysi viedlo elektrické vedenie, ktoré kopírovala pôvodná zelená trasa. Stará cesta zarastá a nová cesta má len občasné značenie, keďže vedie lúkami a nie je na čo namaľovať značky. Na niektorých balvanoch je možné vidieť kompletnú farebnú históriu turistických značkovaných trás medzi Sedlom pod Vysokou a Kunešovom od 1930. rokov.

Červená trasa v týchto miestach nahradila predošlú zelenú, ktorá nahradila pôvodnú žltú

1: 1.68 km
2: 1.69 km

Ďalším zmeneným úsekom je výstup od Kremnických Baní na Krahule niekedy medzi rokmi 1986 a 1988. Dnešná široká cesta predtým neexistovala, a tak sa najskôr od Kunešova odbočovalo vľavo k železničnej stanici, kde sa prešlo cez koľaje a potom voľne cez lúky ku kostolu sv. Jána Krstiteľa, pri ktorom je jeden zo stredov Európy.

Miesto možného prechodu cez koľaje v železničnej stanici Kremnické Bane

Na Krahule ďalej viedla lesná a poľná cesta v blízkosti a čiastočne aj na mieste súčasnej asfaltovej. V celom tomto úseku sa podarilo nájsť iba jednu starú značku a je otázne, či značky vôbec existovali vo väčšom rozsahu, keďže značná časť viedla lúkami a ani predchodkyňa červenej trasy – žltá trasa – nebola dobre značená. Rovnako sa nepodarilo nájsť miesto, kde trasa križovala železničnú trať v priestore stanice. Dnes je úsek od železničnej stanice po kláštor ohradený plotom a slúži ako pasienky. V tých úsekoch hornej časti, ktoré nepohltila súčasná asfaltová cesta, je možné vidieť teleso pôvodnej cesty na Krahule, ktoré je čoraz viac zarastené.

1: 3.63 km
2: 3.80 km

Nad Krahuľami turistický chodník prechádza z lesnej cesty na poľnú a pri našich návštevách v rokoch 2023 a 2024 fungovali dve paralelne vedúce trasy. Pri výstupe z Krahúľ smerom na Skalku je zreteľnejšia pravá z nich, vedúca prevažne lesom, pri zostupe opäť tá po pravej ruke, ktorá pre zmenu vedie na kraji lúky. Starší z variantov je ten, ktorý vedie lesom, keďže na niektorých stromoch sú ešte zvyšky po pôvodnej žltej trase, ktorú červená nahradila.

Zdanlivo náhodne je umiestnené turistické informačné miesto „Predné pláne, zruby“, kde sú už len pláne bez zrubov. Rázcestie kedysi fungovalo pre pôvodnú žltú trasu od stanice Kremnické Bane, ktorá tu končila, a pre modrú trasu z centra Krahúľ, ktorá pokračovala na Skalku. Cesta hrdinov SNP po jej veľkom presmerovaní nahradila práve tieto dve pôvodné značené trasy, okrem úseku modrej do centra Krahúľ.

Väčšia zmena je hneď za týmto turistickým informačným miestom. Pôvodná trasa viedla vľavo šikmo nahor cez les a na lúke sa stočila vľavo proti vrstevniciam. Na konci lúky sa vošlo do lesa a pokračovalo sa už po lesnej ceste. V prvej časti je možné nájsť nad bývalou trasou ešte jednu paralelnú lesnú cestu, ktorou viedla pôvodná modrá trasa na Skalku.

Postupne sa turistické trasy „zosunuli“ a aktuálna vedie takmer po vrstevnici a neskôr vľavo okrajom lúk. Vzhľadom na to, že v rokoch 2020, 2023 aj 2024 tu bolo nedostatočné značkovanie a značky na pôvodnej trase neboli zatreté, využívala sa aj pôvodná trasa (okrem jej prvého zarasteného úseku) aj aktuálna trasa.

Zarastajúci začiatočný úsek starej trasy (pri pohľade nadol)

1: 88 m
2: 120 m

Na Skalke sa nemenila trasa, ale možnosti ubytovania. Už od roku 1913 stála v sedle na hrebeni na hrebeni chata, ktorá bola po 1. sv. vojne rozšírená. Okolo roku 1931 mala kapacitu približne 60 osôb. Vypálená bola v roku 1945 a obnovená bola až v 1960. rokoch. Ako náhrada za zničenú chatu bola v roku 1947 sprevádzkovaná nová chata nižšie položená od pôvodnej.

Turistická útulňa na Skalke existovala dávno pred Cestou hrdinov SNP

Pred výstupom na Kordícky štít sa vľavo odpája lesná cesta, ktorá miernym stúpaním obchádza vrchol. Pôvodne sa chodilo práve tadiaľto, ešte aj v roku 2019 ju takto uvádza mapa VKÚ. Aktuálne trasa vedie cez skalnatý vrchol a je zaujímavejšia.

Vľavo pôvodný traverz pod Kordíckym štítom (dnes už len lyžiarska cesta), priamo trasa cez Kordícky štít

1: 520 m
2: 430 m

Na mape sotva badateľnou zmenou a pritom podstatnou úpravou trasy je úsek medzi Sedlom Malý Šturec a Košariskom. Názvom „Košarisko“ sa pôvodne označovala lúčka vyššie nad súčasným rázcestím Košarisko. Pôvodne išlo o poctivú hrebeňovku, ktorá až na zopár výnimiek striktne kopírovala hrebeň vrátane niekoľkých „lezeckých“ partií a bol z nej výhľad na Harmaneckú dolinu. Aktuálna trasa vedie takmer celá po ceste na úbočí niekoľko metrov až stoviek metrov opodiaľ, pričom pri prístrešku nad Malým Šturcom sa obe trasy dotknú. Väčšinou je ešte badateľný pôvodný chodník aj značenie, ale viacero úsekov je veľmi zle priechodných v hustej mladine. Pôvodná trasa bola neporovnateľne zaujímavejšia než aktuálna a hoci bola kratšia, bola aj výrazne náročnejšia, podobne ako predchádzajúci hrebeňový úsek od Svrčinníka po Sedlo Malý Šturec.

Sedlo Malý Šturec, z ktorého vľavo pokračovala pôvodná trasa, vpravo aktuálna

Časť trasy lemujú hraničné kamene banskobystrických lesov

Úsek Sedlo Malý Šturec – Krásny kopec bol výrazne náročnejší než dnes

So zrušením tejto trasy prestal byť „obsluhovaný“ Krásny kopec. Na vrchole dodnes zostala tabuľka turistického informačného miesta s nápisom „Cesta hrdinov SNP“, zatiaľ čo smerovníky sa presunuli na rázcestie Pod Krásnym kopcom a bez úpravy slúžili do roku 2018. Medzi Sedlom pod Krásnym kopcom, Košariskom a horským hotelom Kráľova studňa pôvodne červené značky kopírovali zelené, pričom zelená trasa túto cestu opustila zrejme v roku 1988. Pôvodný náročný úsek zanikol niekedy medzi rokmi 2006 a 2009.

Z Košariska sa pokračovalo chodníkom traverzom v úbočí Smrekovice medzi bralami a súčasnou cestou. Už v začiatkoch trasovania Cesty hrdinov SNP bol miestami ťažšie priechodný. Trasa vyúsťovala pri ruinách pôvodných turistických chát pri Kráľovej studni. Prvá z nich vznikla ešte v roku 1927, ale tesne pred jej otvorením bola nedopatrením podpálená. Druhá chata bola postavená v roku 1928 a rozšírená v rokoch 1932 a 1933. Ani to nestačilo a v roku 1938 k nej pribudla nová drevená chata v tesnej blízkosti. Obe chaty boli vypálené nemeckými vojakmi počas Slovenského národného povstania v roku 1944. Ani jedna z nich sa teda nedožila Cesty hrdinov SNP. V tomto úseku bolo ešte v roku 2023 možné nájsť staré červené, zelené a žlté značky. Táto trojkombinácia tu fungovala ešte pred presmerovaním Cesty hrdinov SNP do týchto končín, za čias SNPčky už žltá trasa v súbehu s červenou a zelenou neviedla.

Tretia a druhá chata pri Kráľovej studni; obe sa nedožili Cesty hrdinov SNP

Na bývalej trase je obnovená chata, ktorá však už neslúži ako turistická. Od ruín chát sa cez lúku zišlo k súčasnej trase.

Aj keď sa táto trasa nachádza menej ako 100 m od súčasnej cesty, chôdza po nej bola iná už len tým, že išlo o úzku cestu, prípadne chodník obklopený vegetáciou. Tento variant ako súčasť SNPčky fungoval len krátko. Po jeho zrušení sa z Košariska zišlo zvážnicou na cestu, kde sa nachádza súčasná trasa.

Pôvodná trasa viedla veľa zvyškov pôvodných chát, na mieste ktorých stojí nová chata

1: 7.10 km
2: 7.14 km
3: 9.94 km

Pre úplnosť ešte uvedieme, že aktuálna chata pod Kráľovou studňou, okolo ktorej prechádza SNPčka, stojí 400 metrov vzdušnou čiarou od pôvodných chát. Dokončená bola v roku 1951.