V predošlom článku sme priblížili základné fakty o zmene trasy medzi Čičmanmi a Kráľovou studňou do približne dnešnej podoby cez Fačkovské sedlo, Vyšehrad, Kunešov, Kremnické Bane, Skalku a sedlo Malý Šturec. K tejto najväčšej zmene v celej histórii Cesty hrdinov SNP došlo v roku 1974, prípadne na začiatku roka 1975. Ani tejto trase sa nevyhli väčšie či menšie zmeny. Najskôr si však povieme o jej predchodcoch.

Takmer všetky nové úseky Cesty hrdinov SNP boli prevzaté zo starých alebo ešte starších trás. Iba úsek Kunešov – Kremnické Bane nebol v čase presmerovania Cesty hrdinov SNP značený, hoci ešte v 1930. rokoch značený bol. Nižšie sú uvedené predošlé trasy, ktoré prevzala SNPčka (roky uvedené v zátvorke uvádzajú prvý/posledný výskyt v literatúre):

  • Čičmany – Sedlo Javorinky: zelená č. 5403 (1959), doteraz v súbehu s červenou
  • Sedlo Javorinky – Fačkovské sedlo – Vyšehrad – Bralová skala: červená ako súčasť Ponitrianskej magistrály (1963)
  • Bralová skala – Sedlo pod Vysokou: žltá (1959)
  • Sedlo pod Vysokou – Kunešov: žltá (1930, 1931, 1937), zelená (1959)
  • Kunešov – Kremnické Bane: modrá (1930, 1931, 1937), bez značenia (1959)
  • Kremnické Bane – nad Krahuľami: žltá (1959)
  • nad Krahuľami – chata na Skalke: modrá (1959)
  • chata na Skalke – Sedlo Tunel: žltá (1931, 1957)
  • Sedlo Tunel – Hajnalová: modro-červená (1926), žltá (1930, 1931, 1937), červená (1953)
  • Hajnalová – sedlo Malý Šturec – Krásny kopec: žltá (len po Sedlo Flochovej a ďalej inou trasou cez Flochovú, horáreň Čierna voda a Žarnovickú dolinu ku chate pod Kráľovou studňou, 1931), bez uvedenia farby (1938), červená (1957)
  • Krásny kopec – Kráľova studňa: zelená (1933, 1937), červená a zelená (1957)
  • Kráľova studňa – Krížna: žltá (1930, 1953), červená (1956)
Kostol sv. Jána Krstiteľa nad Piargami (dnes Kremnické Bane)

Cesta hrdinov SNP pri svojom presmerovaní pohltila časť Ponitrianskej magistrály zo Sedla Javorinky po Bralovú skalu. Zvyšné časti Ponitrianskej magistrály dodnes existujú: z Bojníc po Sedlo Javorinky (červená 0811), z Bralovej skaly do Handlovej (žltá 8406) a stále pomenovaná Ponitrianska magistrála z Handlovej do Nitry (červená 0810). Ďalšou absorbovanou diaľkovou trasou bola hrebeňovka od Sedla Tunel po Kráľovu studňu, z ktorej dnes zostal len úsek Kováčová – Sedlo Tunel (červená 0803).

Aj za čias Ponitrianskej magistrály sa trasa menila

Nedlho predtým, ako bola Cesta hrdinov SNP za Čičmanmi presmerovaná po časti Ponitrianskej magistrály, bola zrealizovaná zmena v oblasti ostrého kopca Čelo. Pôvodne sa chodilo priamo cez vrchol, pričom stúpanie aj zostup boli náročné, a z vrcholu bol výhľad smerom na sever. Ku koncu však boli výhľady zo zarastajúceho kopca už len obmedzené. Čelo tak bolo opustené v prospech traverzu po jeho úbočí. Dnes tu už po bývalej trase nie je ani stopy a zo zalesneného vrcholu nie sú výhľady žiadne.
Pohľad na Kľak z bývalej Ponitrianskej magistrály, dnes časti Cesty hrdinov SNP; vľavo kopec Čelo

Ak sa pozrieme na zmeny už počas trasovania Cesty hrdinov SNP týmito končinami, menil sa aj začiatok aj koniec a ešte niekoľko úsekov uprostred. Čičmany sa opúšťali cez humno a po oplotenej ceste na polia, zatiaľ čo dnes je to popri lyžiarskom vleku.

Pravdepodobné trasovanie predošlej cesty pomedzi ploty