Práve na Kráľovej holi sa pretrhla niť medzi Štefánikovou cestou a Cestou hrdinov SNP. Trasa sa navyše niekoľkokrát zmenila.
Na Kráľovu hoľu sa chodilo už v 19. storočí a výstup na ňu spomína aj prvý komplexnejší turistický sprievodca po Slovensku v češtine z roku 1889. Štvorhodinový výstup viedol od coburgovského zámočku v Pustom Poli na kótu 1422 m n. m. a odtiaľ po hrebeni až na vrchol. Zostup z Kráľovej hole mal trvať 2 ½ až 3 hodiny. Takúto trasu uvádza napríklad aj mapa z roku 1937 zobrazená nižšie.
Aká bola trasa z Kráľovej hole na začiatku fungovania Štefánikovej cesty? Prvorepubliková literatúra prináša viac otáznikov ako odpovedí. Uvádza totiž viacero rôznych trás, z ktorých niektoré si odporujú. Je tiež možné, že trasa v skutočnosti ani nebola vyznačená. Isté však je, že sa dalo zísť na Pusté Pole a ďalej pokračovať po ceste.
Otázniky
Čo konkrétne tvrdia mapy a turistickí sprievodcovia z obdobia po vzniku Štefánikovej cesty? V roku 1929 bolo možné s použitím červených značiek zostupovať na východ od Kráľovej hole, avšak pri zostupe do Telgártu značky chýbali a z popisu nie je zrejmé, či práve trasa do Telgártu mala byť značená načerveno. V roku 1930 sa uvádza zostup z Kráľovej hole červenou trasou na východ na Pusté Pole a ďalej k Dobšinskej ľadovej jaskyni a do Spišskej Novej Vsi. O dva roky neskôr sa však červená trasa v popise Štefánikovej cesty medzi Kráľovou hoľou a Dobšinskou ľadovou jaskyňou nespomína. Autor rozsiahleho článku o Kráľovej holi a možnostiach výstupov a zostupov z nej v roku 1932 medzi možnosťami vôbec neuvádza červenú trasu, zatiaľ čo iné trasy uvádza a medzi nimi aj „starú zelenú“ cez Kráľovu skalu do Telgártu a modrú smerom na Tri studne, Úplaz, Vernár a Poprad. Z Troch studní sa dalo ísť údolím Hnilca na Pusté Pole neznačenou cestou cez rezerváciu (zvernicu). Medzi Pustým Poľom a Dobšinskou ľadovou jaskyňou viedli zelené značky. Červená Štefánikova cesta sa mala vyznačiť až po dobudovaní siete potrebných chát. Podľa máp z rokov 1933 a 1937 červená trasa pokračovala z Kráľovej hole popod Úplaz na Pusté Pole a ďalej údolím Hnilca pod Dobšinskú ľadovú jaskyňu po prašnej ceste, ktorá viac-menej kopírovala súčasnú cestu 67. V mape z roku 1936 sa uvádza trasa približne dolinami Studňového potoka a následne Zbojníckeho potoka k Pustému Poľu. V roku 1937 sa vôbec neuvádza Štefánikova cesta pri zostupe z Kráľovej hole a opäť sa objavuje zmienka o neznačenej trase k Pustému Poľu a ďalej po zelenej k Dobšinskej ľadovej jaskyni. V roku 1938 sa menej špecificky uvádza, že sa z Kráľovej hole smerovalo východne k loveckému zámočku v Pustom Poli, avšak mapa z rovnakého turistického sprievodcu zobrazuje červenú trasu ukončenú v Telgárte. Keďže dobová literatúra často vychádza zo sprostredkovaných zdrojov, prípadne je kompilátom viacerých zdrojov, nedá sa určiť, či išlo o skutočnosť, plány alebo naopak zastarané údaje.
1: 14.9 km
2: 13.3 km
3: 19.5 km
V našej mape vychádzame z predpokladu, že trasa vyznačená bola a najvernejšie ju zobrazuje práve mapa z roku 1937. Zobrazujeme ju z Kráľovej hole cez Martalúzku do sedla pred Úplazom, odtiaľ po lesných cestách cez poľanu Šušková (Šišková) s prameňom a dole k Pustému Poľu. Ďalej už po vtedy prašnej ceste pod Dobšinskú ľadovú jaskyňu.
Otázniky
Potenciálnu trasu uvedenú vyššie dnes kopíruje modrá trasa 2833. Od Šuškovej po Pusté Pole to bola v roku 1958 zelená trasa (dnes už ale vedie po sútok Lastovičieho potoka a Hnilca v odlišnej polohe). Číslo tejto trasy je dnes 5731 a pôvodné trasovanie na poľane Šušková prezrádzajú dve staré zelené značky. Ďalej po Dobšinskú ľadovú jaskyňu viedla minimálne v rokoch 1949 – 1966 žltá trasa (dnes len čiastočne zelená 5757). Aj ďalšie možnosti obsahujú zostup z Kráľovej hole po dnešnej modrej 2833, avšak odbočenia k Pustému Poľu sa už líšia. Zo sedla medzi Troma kopcami (nazývané aj Tri studne) a Úplazom viedla smerom k Pustému Poľu v roku 1958 (resp. zrejme najneskôr od roku 1949) žltá trasa. Zostupovala strmo východným smerom, potom sa pomocou pravej serpentíny dostala na cestu, kde sa dnes nachádza zelená trasa 5731, a ňou južne a neskôr východne k Pustému Poľu. Táto trasa obchádzala Šuškovú a dnes je v úseku Zadná dolina – Pusté Pole zároveň súčasťou žltej trasy 8750, ktorá však nad Zadnou dolinou vedie najneskôr od roku 1966 úplne inak než kedysi. Táto možnosť je druhou najpravdepodobnejšou trasou pôvodného zostupu z Kráľovej hole. Potrenciálnou trasou mohlo byť dlhšie pokračovanie po hrebeni po Smrečinské sedlo a ďalej zostup po súčasnej zelenej trase 5731, avšak s pôvodným trasovaním medzi Šuškovou a sútokom Lastovičieho potoka a Hnilca. V prospech tohto trasovania hovorí aj to, že 500 metrov chôdze zo Smrečinského sedla sa od roku 1934 dala využiť turistická útulňa v priestoroch bývalého loveckého zámočku Coburgovcov. Išlo o jednu z dvoch útulní pod Kráľovou hoľou. Počas 2. sv. vojny bola útulňa vypálená. Ďalšou možnosťou ubytovania bola horáreň nachádzajúca sa 100 metrov od zámočku. V roku 1948 mapa uvádza opäť rovnakú trasu ako v roku 1936, k Pustému Poľu, je však možné, že išlo len o prevzatie predvojnových údajov, keďže už v roku 1947 mala viesť do Telgártu (pozri ďalší text). Zdrojom týchto informácií sú prvé povojnové mapy s vyznačenými turistickými trasami a textový opis z roku 1958. Značenie sa však počas 2. sv. vojny nezachovalo a aj po vojne tu došlo k viacerým zmenám, preto neskoršie materiály nemusia verne zachytávať predvojnový stav.
Veterné kalamity, ťažba dreva, zalesňovanie, rozširovanie lesných ciest a ďalšia lesnícka a poľovnícka činnosť zmenili aj túto odľahlú lokalitu.
Predpokladaná trasa z Kráľovej hole k Dobšinskej ľadovej jaskyni vedie rôznorodou krajinou. Počiatočný výhľad počas zostupu z Kráľovej hole pokračoval hrebeňovkou rovnako s výhľadmi (dnes už zväčša bez nich). Potom nasleduje zostup po lesných cestách až k lesnej asfaltovej ceste v údolí Hnilca, po ktorej kedysi dokonca viedla pravidelná autobusová linka. Na konci prvej štvrtiny zostupu sa nachádzal vernársky prameň, o ktorom sa tradovalo, že má zázračnú liečivú silu. Posledný úsek pôvodnej trasy dnes vedie po asfaltovej ceste 67.
Ani neskôr nebola situácia prehľadnejšia. Od skončenia 2. svetovej vojny sa uvádzalo viacero smerovaní červenej trasy z Kráľovej hole. V roku 1947 sa podľa turistického sprievodcu po Nízkych Tatrách schádzalo približne po trase dnešnej zelenej (5439) cez Kráľovu skalu do Telgártu. Toto smerovanie uvádza aj ďalšie vydanie menovaného sprievodcu v roku 1952, teda v čase, keď iná literatúra už uvádzala iné trasovanie.
V roku 1949 sa už pokračovalo do sedla Besník, na Čuntavu, k Nižnej záhrade a z nej k Dobšinskej ľadovej jaskyni.
Úsek Kráľova hoľa – Telgárt – Čuntava bol preznačený zo zelenej trasy, ktorá existovala už v roku 1933. Ďalší úsek od Čuntavy po Dobšinskú ľadovú jaskyňu bol červeno značený od roku 1936. Úsek od Nižnej záhrady po Dobšinskú ľadovú jaskyňu viedol Samelovou dolinou, z ktorej odbočil asi 600 metrov povyše hlavnej cesty v Stratenskej doline smerom k jaskyni. Na lúke 200 metrov pod jaskyňou (dnes okraj lanového centra) sa trasa stretávala s červenou trasou vedúcou z Košíc cez Kúpele Štós. Obe trasy spoločne zostúpili po chodníku západne od dnešného lanového centra k hlavnej ceste. Ide o chodník, ktorý pôvodne slúžil na prístup z údolia do jaskyne, a nachádza sa na druhej strane bočného údolia asi 150 metrov západne od aktuálnej cesty k jaskyni.
Časť z Kráľovej hole cez Telgárt a Čuntavu po Dobšinskú ľadovú jaskyňu prevzala prvá podoba Cesty hrdinov SNP a jeho podstatná časť po Nižnú záhradu slúži dodnes. Vráťme sa ale späť v čase, lebo na začiatku 1950. rokov sa spomínajú iné trasovania..
V roku 1952 sa uvádza smerovanie červenej trasy z Kráľovej hole k Popovej, pričom nie je zrejmé, či sa pod Popovou myslí širšia oblasť, priamo vrch Popová alebo sedlo Popová, ktoré sa dnes nazýva Vernárske sedlo. V každom prípade trasa cez Prednú hoľu do sedla Popová sa uvádzala ako jedna z možností ako zostúpiť z Kráľovej hole. Tu sa zároveň objavuje posledná zmienka o Štefánikovej ceste.
V rokoch 1951 – 1956 sa v mapách aj turistickom sprievodcovi je ako trasa zostupu uvádzaná približne po dnešnej modrej (2833) a červenej (0910) cez Úplaz a Prednú hoľu do obce Vernár, kde červená hrebeňovka končila. Ak sú tieto informácie správne, znamenalo by to, že Štefánikova cesta z Bratislavy do Košíc buď vôbec nebola po vojne obnovená, alebo obnovená bola a definitívne zanikla niekedy medzi rokmi 1949 a 1951.
Následne bola červená opäť presmerovaná do Telgártu, pričom tento zostup sa prvý raz spomína v roku 1955. Hoci mapa z roku 1957 uvádza, že to bolo po trase zelenej značky cez Kráľovu skalu, je skôr pravdepodobné, že išlo o chybu alebo takéto trasovanie bolo len prevzaté z pôvodných máp, keďže už v roku 1958 sa uvádza približne dnešné trasovanie mimo Kráľovej skaly popri potoku Zubrovica. Ani tejto trase sa nevyhli menšie zmeny, o ktorých bude reč v pri ďalšom opise Cesty hrdinov SNP.
Informácie boli aktualizované 23.7.2023.
Našli ste nepresnosť? Napíšte nám na historia@cestasnp.sk, každému spresneniu sa potešíme.
Hudec, D., Beňuška, M., Lombardini, Z., & Hanáček, J. (1955). Slovensko • stručný sprievodca (1st ed.). Štátne telovýchovné nakladateľstvo, n. p.
Janoška, M. (1947). Krásy Liptova (1st ed.). Tranoscius.
Janoška, M., & Hochmuth, Z. (1958). Nízke Tatry : turistický sprievodca (1st ed.). Šport.
Janoška, M., & Hochmuth, Z. (1952). Nízke Tatry (liptovská časť) (1st ed.). Tatran.
Janoška, M., & Hochmuth, Z. (1957). Krásy Liptova (2nd ed.). Šport.
Lázňovský, B. (1930). Průvodce po Československé republice: II. část: Země slovenská a Podkarpatoruská (2nd ed., Vol. 1/2). Klub československých turistů, Orbis.
Lázňovský, B., Klíma, S., & Gabriel, F. (1937). Průvodce po Československé republice: III. část: Země slovenská a Podkarpatoruská (4th ed., Vol. 1/3). Klub československých turistů, Orbis.
Murgaš, A., & Kvietok, Ľ. (1949). Slovenský raj : Turisticko-morfologická mapa [Map]. Riaditeľstvo pre cestovný ruch.
Ondrušková, V. (1938). Nízké Tatry. Knihkupectví Klubu československých turistů.
Paul, A. (1929). Stavby. - Cesty. - Značky. Značkování ve středním Slovensku a v Nízkých Tatrách. (Z letošních zkušeností.). Časopis Turistů, XLI(9–10), 254–255.
Rusnák, E., Khandl, L., Potočná, E., Kaliský, D., & Kerešová, M. (2014). Ako vznikali turistické chaty a útulne na Slovensku (1st ed.). Region Poprad, s. r. o.
Sláma, F. (1889). Průvodce po Slovensku. J. Otto.
Svoboda, A. R. (1932). Chabenec v Nízkých Tatrách. Časopis Turistů, XLIV(4), 111–116.
Vosyka, R. (1932). Kráľova Hoľa. Časopis Turistů, XLIV(6), 164–170.