Práve na Kráľovej holi sa pretrhla niť medzi Štefánikovou cestou a Cestou hrdinov SNP. Trasa sa navyše niekoľkokrát zmenila.
Na Kráľovu hoľu sa chodilo už v 19. storočí a výstup na ňu spomína aj prvý komplexnejší turistický sprievodca po Slovensku v češtine z roku 1889. Štvorhodinový výstup viedol od coburgovského zámočku v Pustom Poli na kótu 1422 m n. m. a odtiaľ po hrebeni až na vrchol. Zostup z Kráľovej hole mal trvať 2 ½ až 3 hodiny. Takúto trasu uvádza napríklad aj mapa z roku 1937 zobrazená nižšie.
Aká bola trasa z Kráľovej hole na začiatku fungovania Štefánikovej cesty? Prvorepubliková literatúra prináša viac otáznikov ako odpovedí. Uvádza totiž viacero rôznych trás, z ktorých niektoré si odporujú. Je tiež možné, že trasa v skutočnosti ani nebola vyznačená. Isté však je, že sa dalo zísť na Pusté Pole a ďalej pokračovať po ceste.
Otázniky
Čo konkrétne tvrdia mapy a turistickí sprievodcovia z obdobia po vzniku Štefánikovej cesty?
V roku 1929 bolo možné s použitím červených značiek zostupovať na východ od Kráľovej hole, avšak pri zostupe do Telgártu značky chýbali a z popisu nie je zrejmé, či práve trasa do Telgártu mala byť značená načerveno.
V roku 1930 sa uvádza zostup z Kráľovej hole červenou trasou na východ na Pusté Pole a ďalej k Dobšinskej ľadovej jaskyni a do Spišskej Novej Vsi. O dva roky neskôr sa však červená trasa v popise Štefánikovej cesty medzi Kráľovou hoľou a Dobšinskou ľadovou jaskyňou nespomína.
Autor rozsiahleho článku o Kráľovej holi a možnostiach výstupov a zostupov z nej v roku 1932 medzi možnosťami vôbec neuvádza červenú trasu, zatiaľ čo iné trasy uvádza a medzi nimi aj „starú zelenú“ cez Kráľovu skalu do Telgártu a modrú smerom na Tri studne, Úplaz, Vernár a Poprad. Z Troch studní sa dalo ísť údolím Hnilca na Pusté Pole neznačenou cestou cez rezerváciu (zvernicu). Medzi Pustým Poľom a Dobšinskou ľadovou jaskyňou viedli zelené značky. Červená Štefánikova cesta sa mala vyznačiť až po dobudovaní siete potrebných chát.
Podľa máp z rokov 1933 a 1937 červená trasa pokračovala z Kráľovej hole popod Úplaz na Pusté Pole a ďalej údolím Hnilca pod Dobšinskú ľadovú jaskyňu po prašnej ceste, ktorá viac-menej kopírovala súčasnú cestu 67.
V mape z roku 1936 sa uvádza trasa približne dolinami Studňového potoka a následne Zbojníckeho potoka k Pustému Poľu.
V roku 1937 sa vôbec neuvádza Štefánikova cesta pri zostupe z Kráľovej hole a opäť sa objavuje zmienka o neznačenej trase k Pustému Poľu a ďalej po zelenej k Dobšinskej ľadovej jaskyni.
V roku 1938 sa menej špecificky uvádza, že sa z Kráľovej hole smerovalo východne k loveckému zámočku v Pustom Poli, avšak mapa z rovnakého turistického sprievodcu zobrazuje červenú trasu ukončenú v Telgárte.
Keďže dobová literatúra často vychádza zo sprostredkovaných zdrojov, prípadne je kompilátom viacerých zdrojov, nedá sa určiť, či išlo o skutočnosť, plány alebo naopak zastarané údaje.
