Diaľková turistika pred rokom 1920 takmer neexistovala. Turistické chodníky vznikali v okolí turistických centier a propagované boli najmä okružné výlety s rovnakým začiatkom a koncom, prípadne jednodenné jednosmerné výlety so začiatkom a koncom pri niektorej železničnej stanici. Takto sú túry opísané aj vo väčšine prvorepublikových knižných turistických sprievodcov: uvedené sú železničné trate a pri jednotlivých staniciach a väčších mestách sú opísané možné výlety v okolí.
Rovnako aj v českých zemiach absentovali dlhé trasy, preto sa hneď po 1. svetovej vojne v Časopise turistů opakoval návrh takéto trasy vyznačiť. Na to však bolo potrebné pokryť územie nového štátu turistickými odbormi, ktoré by mali na starosti akési okresy so značkami. Klub československých turistov už v prvých rokoch pôsobenia na Slovensku začal spájať izolované ostrovné siete turistických trás a vznikať začali aj prvé diaľkové trasy. Rozvoju napomohli aj postupne vznikajúce turistické chaty a útulne, a to v horách aj obciach a mestách po trase. Prvé diaľkové „lastovičky“ sa v turistických sprievodcoch objavujú už na začiatku 1920. rokov na východ od Bratislavy a na západ od Košíc.
Najstaršou dohľadanou dlhšou trasou bola hrebeňovka z Bratislavy cez Malé Karpaty do Smoleníc, ktorej prejdenie v roku 1922 trvalo 20 – 21 hodín. Turistický sprievodca však upozorňuje, že táto trasa „není myšlena jako skutečná samostatná vycházka, nýbrž je nejdůležitější orientací v celém pohoří“. Už v tom čase však diaľková túra bola možná, a to aj preto, že nocľah na trase ponúkala horáreň Mišnák nad Račou a Panský dom nad Modrou, neďaleko vtedajšej hrebeňovky.
Turistické trasy v Malých Karpatoch v roku 1922 a medzi nimi aj červená z Devína do Bratislavy a červená hrebeňovka z Bratislavy do Smoleníc
Podobne je možné chápať aj turistické trasy v okolí Košíc, ktoré v úseku Pipitka – Košice – Obišovce do značnej miery kopírujú dnešnú Cestu hrdinov SNP, avšak v tom čase išlo o samostatné úseky, ktoré boli značené rôznymi farbami alebo neboli značené vôbec. Aj turistický sprievodca po východnom Slovensku ich uvádza ako samostatné jednodňové výlety, no ponúka tiež možnosť prespať v niektorom zo senníkov na Kojšovskej holi a pokračovať ďalej. Ešte aj v roku 1960 sa pri opise úsekov tejto časti uvádza, že turistov absolvujúcich súvislú hrebeňovku je a ešte dlho bude „mizivá menšina“.
Pri rozpletaní histórie Cesty hrdinov SNP sa dostávame k viacerým jej predchodcom a ešte skôr v čase k predchodcom predchodcov. Hlavným predchodcom Cesty hrdinov SNP bola Štefánikova cesta. Od Bratislavy až po Kráľovu hoľu viedla viac-menej rovnako ako Cesta hrdinov SNP. Ďalej síce tiež viedla do Košíc, ale inou trasou, preto sa v ďalšom texte venujeme samostatne pôvodnej diaľkovej trase a samostatne súčasnej diaľkovej trase.
Pátranie po čriepkoch histórie komplikuje nejednoznačnosť v dostupnej literatúre a tiež časté rozpory medzi plánmi a realitou. Nezriedka rôzne zdroje z toho istého obdobia uvádzajú rôzne trasovanie, čo môže byť spôsobené časom uplynutým medzi zozbieraním údajov z terénu a ich vydaním. Ani štandardy značenia nezodpovedali súčasnosti. V prípade vedenia trasy po ceste stačilo umiestniť tabuľku s cieľom a vzdialenosťou k nemu, čo mohlo viesť v niektorých prípadoch k nejednoznačnosti trasovania. Farby neboli kvalitné a rýchlo sa stierali, najmä po prvom vyznačkovaní. Turistické cesty tak mohli zaniknúť aj po niekoľkých rokoch.
V nasledujúcich textoch si ozrejmíme vznik diaľkových turistických magistrál, prejdeme si jednotlivé úseky, ich vznik a prvú podobu diaľkových trás. Lokálne zmeny v trasách necháme na samostatné články a sústredíme sa na hlavnú diaľkovú trasu.
Našli ste nepresnosť? Napíšte nám na historia@cestasnp.sk, každému spresneniu sa potešíme.
