Záruby – Smolenice/Sokolské chaty – Horná Raková

Po prekonaní nenápadného vrcholu Malých Karpát – Zárub – sa dostávame na rázcestie, z ktorého dnes červená trasa pokračuje po hrebeni a ďalej k Sokolským chatám. Pôvodná malokarpatská magistrála a teda aj Štefánikova cesta v tomto mieste zamierila na juh k Smolenickému zámku.

1: 12.8 km
2: 12.1 km
3: 11.8 km

Cez Smolenice

V prvej časti išlo o prudké klesanie po sedlo pod Zárubami a dnes tadiaľto vedie zelená trasa 5108.

Červená značka pod zelenou na zostupe zo Zárub

Ďalej sa pokračovalo v súbehu s modrou trasou po širokej lesnej ceste po horný koniec Čertovho žľabu. Z cesty dnes zostal len chodník a na dvoch miestach musel byť pre popadané stromy presmerovaný, takže dnešná trasa zelenej a modrej nie je úplne totožná s pôvodnou trasou červenej a modrej. Na počudovanie sa na zostupe až po Čertov žľab podarilo aj po viac ako 65 rokoch nájsť pozostatky viacerých pôvodných červených značiek.

Ďalej po Smolenický zámok magistrála zrejme viedla podobne ako súčasná modrá trasa 2409, hoci takmer až po zámok neexistujú žiadne pozostatky pôvodných značiek, pravdepodobne kvôli ťažbe dreva v lese. Možností ako zostúpiť k zámku bolo a je viacero, ale ani na alternatívnych trasách sa nepodarilo nájsť žiadne staré značky.

Magistrála viedla okrajom lúky priamo pod zámkom

Zaujímavosťou je, že podľa mapy z roku 1958 modrá trasa, ktorá v tomto úseku nahradila červenú, vznikla spojením viacerých modrých trás a do jednej súvislej trasy z Plaveckého Mikuláša až do Myjavy. Išlo teda o paralelnú trasu k Ceste hrdinov SNP so spoločnými bodmi na Brezinkách, Dobrej Vode a Myjave. Je však nutné poznamenať, že mapa, ktorá je zdrojom tejto informácie, je pomerne nepresná, a ak takáto trasa skutočne existovala, tak len krátko, keďže už v roku 1961 modrá trasa končí na železničnej stanici Smolenice (od Smolenického zámku viedla inak ako predtým červená).

Skratka pod zámkom, ktorou prechádzali turistické trasy

Pôvodné červené značky sa opäť objavujú až nad Smolenicami, kde sa schádzalo lesnou cestou priamo pod zámkom a nie po asfaltovej ceste ako je to dnes. Úsek do Smoleníc tu nahradila žltá trasa. Ďalšia časť k železničnej stanici Smolenice a ďalej po cestách k Hornej Rakovej spočiatku zostala bez náhrady inou turistickou trasou.

Prvá diaľková trasa končila v Smoleniciach pri železničnej stanici, ktorá je mimochodom oveľa bližšie k obci Trstín (kedysi Nádaš) než k Smoleniciam. Takto ju zachytáva mapa z roku 1922, pričom turistický sprievodca nezabúda dodať, že červená trasa z Bratislavy do Smoleníc nie je vhodná na prejdenie vcelku, ale skôr na kombinovanie s inými trasami.

Najneskôr v roku 1926 bola trasa predĺžená ďalej proti prúdu potoka Raková k Jablonickému železničnému tunelu smerom do Dobrej Vody v súlade s plánom KČST. Trasa viedla čiastočne v miestach dnešnej frekventovanej cesty 51, ktorú turistický sprievodca v roku 1935 uvádza ako novopostavenú. Turistická trasa sa následne od štátnej cesty odklonila, viackrát križovala železničnú trať, až kým sa nedostala k bývalej železničnej zastávke Buková (aj vtedy úplne mimo obce Buková), ktorá bola umiestnená pri železničnom tuneli. Nešlo o veľmi zaujímavý úsek a dnes už tobôž nie, keďže v tejto trase vedie spomínaná frekventovaná cesta a neskôr sú na nej bažiny. Táto trasa fungovala ešte v roku 1951 a poslednýkrát sa spomína v roku 1957. V nasledujúcom roku už fungovala nová trasa.

Zarastená pôvodná údolná cesta medzi železnicou a cestou 51

Cez Sokolské chaty

Najneskôr v roku 1958 bola trasa presmerovaná mimo Smoleníc cez Havraniu skalu a kameňolom pri Bukovej, čím sa vyhla atraktívnym Smoleniciam, ale aj neatraktívnej hlavnej ceste. Zaujímavosťou je, že práve v tomto úseku, konkrétne na Havranej skale, po všetkých úpravách trasy od vzniku Cesty hrdinov SNP zostal posledný „lezecký“ úsek na celej ceste.

Havrania skala, cez ktorú sa chodí dodnes

Prvá, menšia zmena bola zrealizovaná severne od Havranej skaly pri zostupe do lokality Bukovské Mlyny (nazývané aj Horné Mlyny). Pôvodne sa odbočovalo kolmo vpravo a schádzalo do miest vtedajšej aj dnešnej veľkej lúky. Uprostred lúky bolo stromoradie, od ktorého sa pokračovalo na severozápad a sever a ďalej už rovnako ako dnes. Lúkou dnes prechádza vzduchom elektrické vedenie vysokého napätia a v podzemí vysokotlakový plynovod. Zmena trasy zrejme súvisí s jednou alebo druhou spomenutou sieťovou infraštruktúrou, ktorá sa vyžiadala likvidáciu stromoradia a približne 400 metrov trasy sa ocitlo na voľnom priestranstve, čo znemožnilo orientáciu. Súčasná trasa vedie prevažne lesom, aj keď vzhľadom na rozsiahlu ťažbu lesa tiež nie je orientačne jednoduchá. Nie je vylúčené, že sa trasa v tejto lokalite menila viackrát.

Šípka smerom na Záruby niekoľko desiatok metrov pred odbočením trasy

Väčšia zmena nastala za Sokolskými chatami. Pôvodne sa pokračovalo severne k Bojkovej, kde sa nachádzal a stále sa nachádza domov pre seniorov uprostred hôr. Ďalej sa pokračovalo k pôvodnej železničnej zastávke Buková pri železničnom tuneli.

Miesto, kde sa pripája aktuálna cesta na pôvodnú údolnú cestu – tu niekde sa spájali predošlé varianty trás

V roku 1971 sa v súvislosti s prestavbou a predelektrifikačnými prácami na železničnej trati Trnava – Kúty premiestnila železničná zastávka Buková o 2 km bližšie k Trnave. Keďže železničná zastávka slúžila aj ako nástup na túry, k novej zastávke sa presunula červená trasa. Táto trasa funguje dodnes. Úsek v okolí zastávky vedie v dĺžke 150 m rovnako ako prvá trasa ešte z čias éry Štefánikovej cesty.

Všetky minulé varianty aj súčasná trasa sa stretli kúsok od železničného tunela a spolu pokračovali po rázcestie Rovnice.

Otázniky
V lokalite Sokolské chaty existovala cesta vedúca priamo údolím, na rozdiel od aktuálnej trasy, ktorá vedie úbočím a prudko sa skrúca priamo v záhradkárskej oblasti. Či aj červená trasa viedla najskôr údolím, sa nepodarilo zistiť.
Presná trasa medzi Sokolskými chatami a Bojkovou nie je známa, keďže sa v tomto úseku nezachovali žiadne značky. Chodilo sa lesnou cestou v ľavom oblúku, následne lúkami až po poľnú cestu, ktorou sa pokračovalo na Bojkovú.
Podľa mapy z roku 1958 turistická trasa viedla z Bojkovej severne od portálu tunela, podľa neskorších máp južne. Severná trasa je však nepravdepodobná, pretože sa po nej nezachovali žiadne stopy. Potvrdiť sa podarilo len južnú trasu, kde sa aj po viac ako 50 rokoch zachovalo viacero značiek medzi Bojkovou a cestou 51, ktorú trasa križovala.
Úsek od cesty 51 po bývalé železničné priecestie mohol viesť po starej ceste bližšie pri železničnej trati, ktorou viedla aj pôvodná Štefánikova cesta, alebo po aktuálnej lesnej ceste (tak, ako je naznačené na našej mape).

Informácie boli aktualizované 18.2.2023.

Našli ste nepresnosť? Napíšte nám na historia@cestasnp.sk, každému spresneniu sa potešíme.