Bradlo – Myjava – Veľká Javorina - História Cesty hrdinov SNP

Tento úsek fungoval ešte skôr ako celoslovenská magistrála a bol súčasťou prvej Štefánikovej cesty pred jej presmerovaním a predĺžením na východ Slovenska. Z Bradla sa zostupovalo do Jandovej doliny a aj keď v starých mapách bolo uvedené všelijaké trasovanie, žiadnu inú trasu než aktuálnu sa nepodarilo overiť. Opak je pravdou v ďalšej časti na Myjavu. Postupne sa na kopaniciach vystriedali tri rôzne trasy.

1: 6.06 km
2: 7.28 km
3: 6.76 km

Od Jandovej doliny po Myjavu sa trasy dvakrát zmenili. Pôvodná trasa viedla mierne do kopca ku kopanici Ševcovci, ďalej popri dnes už neexistujúcom elektrickom vedení a cez pole do ďalšej kopanice Vaškovci. Pod ňou sa napojila na cestu 499 a ňou sa dostala na Myjavu. Na jednej strane bolo možné si pozrieť viac kopaníc, na strane druhej cesta 499 je dnes pomerne frekventovaná a pohyb po nej nie je ani príjemný ani bezpečný.

Kopanica Ševcovci s ovocným sadom a jedinou zachovanou značkou

Vyústenie trasy od Vaškovcov na cestu 499, po ktorej sa išlo až na Myjavu

Niekedy medzi rokmi 1978 a 1985 bol celý úsek presmerovaný prudšie do svahu na Holubací vrch a potom cez pole do Polianky. Z nej sa klesalo po asfaltovej ceste a poľnej ceste ku kopanici Siváčkovci a z nej na Myjavu. Ani týmto trasovaním sa nepodarilo zabrániť dlhšiemu súbehu s cestou, hoci už nie tak frekventovanou.

Ani tomuto variantu sa nevyhol 2 km dlhý úsek po ceste pod Poliankou

K ďalšej optimalizácii došlo medzi rokmi 1997 a 2002, keď sa medzi Poliankou a Myjavou začala používať stará cesta do Polianky. Tým sa vedenie turistickej trasy po hlavnej ceste sa skrátilo asi o polovicu. Všetky bývalé aj súčasná turistická trasa sa stretávajú pri južnom myjavskom cintoríne.

Otázniky
Keďže kopaničiarsky kraj je plný lúk a polí a kedysi boli svahy v okolí Bradla odlesnené, trasovanie turistickej značky v mapách značne variuje.
Otázniky vyvolávajú aj relatívne nové mapy, ktoré uvádzajú iné vedenie trasy pred Jandovou dolinou než je dnes. Nepodarilo sa však nájsť žiadne pozostatky značenia, ktoré by v lokalite potvrdzovali inú trasu než aktuálnu.
Problematický je však najmä najstarší úsek z Jandovej doliny po cestu 499. Zo všetkých variácií uvedených na mapách sa podarilo dohľadať pozostatky značiek len na jedinom mieste, a to pri kopanici Ševcovci. Zaujímavosťou je, že niektoré staré mapy uvádzajú úplne iné názvy kopaníc ako dnes, pričom je možné, že išlo aj o chybné pomenovania. Nie je vylúčené ani to, že najstaršie trasy viedli odlišne, no po zalesnení a scelení polí je už nemožné určiť ich prípadné trasovanie.

Trasa z Myjavského cintorína pokračuje 18 km na Veľkú Javorinu. Bola súčasťou už prvej Štefánikovej cesty. Krátko po opustení kopaníc možno nájsť prvú zmenu, kde došlo k posunu trasy v dĺžke takmer pol kilometra do približne 40 metrov vzdialenej paralelnej podoby v novom prieseku.

1: 490 m
2: 475 m

Väčšou zmenou prešlo trasovanie na Vrch Slobodných. Do roku 2017 sa vystupovalo lesnou cestou priamo po hrebeni, dnešná cesta vedie od altánku západným svahom asi 150 metrov od pôvodnej trasy.

Trasa pôvodne viedla okrajom lesa, ktorý sa nachádzal vpravo (pri pohľade smerom na Myjavu). V čase fotografovania to už bolo naopak – les bol vľavo a rúbanisko vpravo

1: 680 m
2: 630 m

Prvé trasy podľa dobových máp viedli priamo cez vrchol Veľkej Javoriny, najvyššieho vrchu Bielych Karpát s výškou 970 m nad morom. V tom čase tam nestál ani vysielač a ani turistická chata pod vrcholom, nachádzala sa tam však drevená rozhľadňa. Holubyho chata bola postavená v rokoch 1923 – 1924, avšak v roku 1926 vyhorela. Začiatky fungovania celoslovenskej Štefánikovej cesty boli preto bez chaty na Veľkej Javorine. Nová chata bola otvorená v roku 1930.

Prvá Holubyho chata, ktorá v roku 1926 vyhorela

1: 205 m
2: 1.35 km

Po rozdelení Československa na Slovenský štát a Protektorát Čechy a Morava v roku 1939 chata fungovala a dalo sa do nej dostať aj po Štefánikovej ceste z Moravy cez hranicu Slovenska a Nemecka (Protektorátu Čechy a Morava). Keďže ale túto možnosť využilo veľa ľudí na útek z Protektorátu na Slovensko a ďalej mimo krajín ovládaných nacistickým Nemeckom, hranica bola uzatvorená a chata po strate návštevníkov zatvorená. Prevádzka chaty bola obnovená krátko po skončení vojny.

Druhá Holubyho chata krátko po jej vybudovaní v roku 1930

Vysielač na vrchole Veľkej Javoriny slúži od roku 1958, veža bola dokončená v roku 1961. Vysielač úplne obsadil vrchol, takže od jeho vybudovania je neprístupný.

Vrchol Veľkej Javoriny dnes patrí vysielaču

Dnes červená trasa na slovenskej strane schádza ku chate, aby od nej po 1,4 km opäť prišla pod vrchol už na strane moravskej, a to len 130 metrov od miesta, kde opustila hrebeň. Aj keď sa po starej trase nepodarilo nájsť žiadne pozostatky, vzhľadom na to, že ich niet kde nájsť, sme ako pravdepodobné vyhodnotili trasovanie, ktoré sme zobrazili na mape.

Severná strana vrcholu Veľkej Javoriny je pokrytá krovím a stromami a pôvodná cesta je už nezistiteľná; posunutá bola aj hranica tak, aby celý vysielač ležal na slovenskej strane

Pred Holubyho chatou sa na turistickom informačnom mieste stretávali dve rôzne podoby československých turistických smerovníkov. Smerom na Myjavu boli uvedené dĺžky trvania túry v hodinách, smerom na Moravu boli uvedené vzdialenosti v kilometroch a názov trasy Cesta hrdinů SNP. Dnes sú už pred chatou oba smery vybavené slovenskými smerovníkmi, zatiaľ čo pri vrchole Veľkej Javoriny sú oba české. Pri Holubyho chate sa od Cesty hrdinov SNP odpája európska magistrála E8, ktorá ide do Trenčína inou trasou.

Informácie boli aktualizované 28.1.2025.

Našli ste nepresnosť? Napíšte nám na historia@cestasnp.sk, každému spresneniu sa potešíme.