Štefánikova chata – Čertovica – Kráľova hoľa

Druhá polovica Nízkych Tatier ponúka rôznorodosť: Na začiatku aj konci sa chodí po odlesnených vrcholoch a úbočiach, v strede v lesoch a rúbaniskách bez väčších výhľadov. Ako sme sa už neraz pri našej ceste z Devína presvedčili, kde je les, tam sú zmeny trasy, a inak tomu nebude ani v tomto prípade.

Pohľad od Štefánikovej chaty na Králičku

V sedle Králička, vo výške 1682 m n. m. sa nachádzali bane železnej rudy, z ktorých vyťažené haldy dodnes lemujú okolie rázcestia červenej a žltej turistickej trasy.

Haldy ako pozostatok banskej činnosti pri Králičke

Za sedlom sa pred 2. sv. vojnou pokračovalo na vrchol Besnej (v turistickom sprievodcovi z roku 1938 nazývaný ako Králička) a z neho dole. Po vojne sa už chodilo po severnom úbočí po bývalej banskej ceste, ktorou sa zvážala ruda. Táto cesta dodnes slúži esenpéčkarom.

1: 570 m
2: 485 m

Pred Čertovicou sa pôvodne zostupovalo strmo dole po lúke popri lese. Až niekedy medzi rokmi 2010 a 2017 bola trasa presmerovaná dvakrát krížom cez zjazdovku so serpentínou uprostred a pôvodná trasa prehradená zábranami.

1: 235 m
2: 355 m

Zostup priamo na Čertovicu, v pozadí Čertova svadba

Z Čertovice sa pôvodne vystupovalo na Čertovu svadbu s výhľadom a ďalej po hrebeni na Končisté (Končitô), kde bol rovnako výhľad. Celý úsek od Čertovej svadby až po Končisté viedol po nezalesnenom hrebeni a vrcholy boli trávnaté. To už dnes neplatí, vrcholy sú pohltené kosodrevinou, ktorá dobre ukrýva aj vrcholové hraničné kamene, a hrebeň zarástol stromami. Po pôvodnej trase nezostali stopy. V roku 1952 sa už uvádza červená trasa po úbočí Čertovej svadby, teda v dnešnej podobe.

1: 3.42 km
2: 4.43 km

Čertova svadba je dnes súčasťou lyžiarského areálu

Neďaleko sa nachádzajúci Jánov grúň bol pôvodne obchádzaný po vrstevnici z juhu, pričom bývalý chodník sa po vyťažení dreva nezachoval.

1: 365 m
2: 300 m

Zanikajúci pôvodný chodník na Jánovom grúni

Otázniky
Niektoré staršie mapy v tomto úseku uvádzajú vedenie trasy po hrebeni. Nie je to však pravdepodobné, keďže hrebeň bol a aj je je zalesnený a vrcholy zarastené kosodrevinou. Prevýšenia by boli veľmi veľké, výstupy aj zostupy strmé a výhľad z vrcholov takmer žiaden. Výnimku tvorí Homôľka, ktorej vrchol spomína turistický sprievodca z roku 1938 a je z nej výhľad na Vysoké Tatry. Okolo vrcholu vedie zimná trasa a je teda možné, že sa na vrchol bežne chodilo, avšak bez turistických značiek, keďže sa na ňom žiadne nezachovali.
Ešte pravdepodobnejšie je, že dochádzalo k menším zmenám trasovania, keďže na mnohých miestach súčasnej trasy boli stromy vyrúbané a chodník rôzne kľučkuje.

Aj keď sa iné väčšie zmeny trasovania tomuto úseku neudiali, menili sa možnosti ubytovania. 2,2 km pešo zo Zadnej hole v sedle pod Veľkým Bokom stála od roku 1936 „Chata na Veľkom Boku“. Išlo o prvú turistickú chatu na trase Štefánikovej cesty od Čertovice, kde chatu otvorili v rovnakom roku. Aj keď Chata na Veľkom Boku nestála priamo na diaľkovej trase, bola potrebná aj pre diaľkových turistov. V roku 1940 bola dokončená prístavba chaty, no o štyri roky neskôr bola vypálená nemeckými vojakmi a už nebola obnovená. Chatu dnes pripomína tabuľka priamo na trase SNPčky.

Chata na Veľkom Boku ešte pred prístavbou

Kráľova hoľa predstavuje dôstojné ukončenie putovania po nízkotatranských vrcholoch. Tu sa začínajú veľké zmeny turistickej magistrály, ktoré sú opísané v nasledujúcich článkoch.

Informácie boli aktualizované 9.10.2022.

Našli ste nepresnosť? Napíšte nám na historia@cestasnp.sk, každému spresneniu sa potešíme.