Svidník – Dukliansky priesmyk - História Cesty hrdinov SNP

Jeden z monumentálnych vojenských pamätníkov na trase SNPčky sa nachádza vo Svidníku. Trasa sa k nemu približuje tak, aby pohľad na monument vynikol, a priamo pod pamätníkom odbočuje vľavo (severozápadne). V minulosti odbočovala presne opačným smerom, prechádzala okolo cintorína a ďalej cez sady. V jej ceste neskôr vyrástol nový svidnícky cintorín. Pôvodnú trasu dodnes pripomínajú dve značky na sokli pamätníka, ďalšie presnejšie trasovanie už známe nie je vzhľadom na rozsiahle úpravy v tejto lokalite.

1: 780 m
2: 425 m

Značka na opačnej strane pamätníka ako sa chodí dnes

Rozširujúci sa cintorín zabral pôvodnú cestu, po ktorej išla SNPčka

V hornej časti sadov sa trasa napájala na poľnú a neskôr asfaltovú cestu. Na ňu sa SNPčka napája aj dnes, ale 300 metrov vyššie ako pôvodne.

1: 350 m
2: 305 m

Aj dnes vedie trasa po ceste na svidnícke letisko, ale kedysi ňou prechádzala v dlhšom úseku

Od lesoparku Dukla, ako sa volá svidnícky lesopark, viedla trasa priamejšie a cez polia a lúky. Zrejmé je len trasovanie začiatku, kde v lese pokračuje súčasná trasa vľavo, pôvodná vpravo, na lúkach už chýbajú oporné body. Na dnešnú trasu sa napájala pri poľnohospodárskom družstve pred Nižnou Jedľovou.

1: 890 m
2: 1.32 km

Pôvodná trasa sa začala odchyľovať vpravo už v lesoparku

Medzi Nižnou Jedľovou a Nižnou Pisanou došlo k presmerovaniu 8,5-kilometrového úseku. Zatiaľ čo dnes sa prejde cez kopec do Kapišovej a odtiaľ sa pokračuje po asfaltových cestách, pôvodne sa putovanie väčším cestám úplne vyhýbalo. Trasa viedla lúkami a miestami aj lesmi, pričom bola o približne kilometer dlhšia ako dnes. Keďže značenie bolo dokonale vymazané z povrchu zemského a nezachovali sa ani presnejšie mapy, ktoré by zobrazovali trasu, v našej mape je trasovanie uvedené len približne. Cestou sa nachádza obec Kružlová, kde je k dispozícii obchod s potravinami. Na rozdiel od súčasnej trasy sa po ceste nenachádzali žiadne pozostatky po Karpatsko-duklianskej operácii. Ani súčasná trasa nie je veľmi záživná, keďže asfaltové cesty nepotešia, ale aspoň na nej možno vidieť pozostatky bojovej techniky a prečítať si o tom, ako sa tu, v „údolí smrti“, písali dejiny.

Jediný nájdený pozostatok po pôvodnej Esenpéčke – pod modrou farbou na značkárskom kole sa ukrýva červená

Vráťme sa ešte do obce Nižná Jedľová. Po presmerovaní cesty cez Kapišovú sa podľa máp chodilo z Nižnej Jedľovej priamejšie na hrebeň do miest, kde sa dnes nachádza runway letiska Svidník. Takto to fungovalo najmenej do konca 1970. rokov, pričom letisko bolo sprevádzkované v roku 1990. Až následne mapy zobrazujú súčasnú trasu mimo letiska, z ktorej je tiež dobre vidieť vzlietajúce lietadlá.

Predchádzajúca verzia trasy viedla v miestach súčasného letiska

Ani tejto verzii trasy sa nevyhli zmeny. Aktuálna cesta, po ktorej vedie aj Cesta hrdinov SNP, totiž neexistovala a chodilo sa popri potoku a v hornej časti po lúke a cez les. Nemými svedkami tejto trasy sú dva značkárske koly, ktoré sa zachovali pri aktuálnej trase. V roku 2016 sa trasovanie zmenilo a začínalo sa výstupom podobne ako predošlá trasa cez runway. Asi v polovicu svahu trasa odbočila kolmo na lúky a nimi sa dostala do lesa na Hrickovej. Takto sa chodilo len štyri roky. Po vybudovaní novej poľnej cesty došlo v roku 2020 k presmerovaniu do aktuálnej podoby.

Starý značkársky kôl v blízkosti aktuálnej trasy s veľkou pravdepodobnosťou slúžil pôvodne pre o dve generácie staršiu trasu

Len štyri roky fungovala trasa vedúcia krížom cez polia

1: 8.50 km
2: 7.70 km
3: 7.65 km
4: 7.68 km
5: 7.63 km

Od Nižnej Pisanej sa už trasa po Dukliansky priesmyk nemenila. Za zmienku ale stojí to, že záverečný úsek viedol do priesmyku po hlavnej ceste s vtedajším číslom 556. V tomto prípade sa však presunula cesta a turistická trasa zostala na pôvodnej už nepoužívanej asfaltke. Až tesne pod pamätníkom trasa prechádza na chodník novej širšej cesty.

Pamätník Karpatsko-duklianskej operácie 2. sv. vojny

Pre úplnosť výpočtu zmien uvedieme, že na konci súčasnej trasy v Duklianskom priesmyku stála v medzivojnovom období útulňa. Už vtedy slúžila ako východisko túr. Útulňa vojnu neprežila a nezostali po nej žiadne známky.

Po vojne boli padlí vojaci Karpato-duklianskej operácie pochovaní priamo v priesmyku na nechránenom mieste. Už v roku 1946 začali práce na premiestnení hrobov na súčasné miesto vojenského cintorína, kde následne v roku 1949 vyrástol aj pamätník.

Napriek turistami pomerne málo navštevovanému kraju stála v Duklianskom priesmyku útulňa už medzi vojnami

Otázniky
Ani poslednému úseku sa nevyhnú rozdiely medzi mapami a skutočnosťou. Niektoré mapy vytrvalo uvádzajú trasovanie cez kopec Burda nad Krajnou Bystrou. V pomerne starom lese sa však nepodarilo nájsť žiaden dôkaz, ktorý by podporil údaje z máp.