Stredoslovenská cesta: prvá magistrála po Slovensku

Popri Štefánikovej ceste sa na začiatku roku 1923 dohodlo značkovanie ďalších „veľkých turistických ciest“ na Slovensku: cesty Bratstva a Stredoslovenskej cesty. K týmto cestám ešte v roku 1923 pribudla Cesta Ľudevíta Štúra a o rok neskôr sa plánovala aj Hrebeňová cesta. Práve Stredoslovenská cesta sa neskôr stala súčasťou novej celoslovenskej magistrály.

Pôvodne mala Stredoslovenská cesta viesť z Luhačovíc cez Trenčín, Súľovské skaly, Kremnicu, Banskú Bystricu, Ďumbier, Kráľovu hoľu a Dobšinú do Spišskej Novej Vsi. Zadané mali byť značkovacie práce, ale ďalší vývoj ukazuje, že sa trasovanie oproti plánom zmenilo.

Pre Stredoslovenskú cestu sa totiž nakoniec využila existujúca a vyznačkovaná trasa Vršatec – Čičmany – Kláštor pod Znievom, ktorá existovala už v roku 1922, vtedy ešte bez názvu.

Úsek Čičmany – Kláštor pod Znievom bol vyznačkovaný v roku 1922 a v roku 1923 sa plánovalo pokračovanie značkovania z Kláštora pod Znievom cez Gaderskú dolinu na Krížnu. Prekážkou vyznačenia tohto úseku už v roku 1922 bolo nevydanie povolenia na značkovanie od Révayovského panstva v Mošovciach, ktoré sa obávalo, že mu turisti zapália lesy. Na konci roka 1923 už bola vyznačená načerveno spojnica cez Turčiansku kotlinu a trasa cez Gaderskú dolinu na Ostredok.

Vo roku 1924 sa uvádza detailnejšia trasa červene značenej Stredoslovenskej cesty. Jej centrálna časť sa už značne podobala na neskoršiu celoslovenskú Štefánikovu cestu.

Trasa Stredoslovenskej cesty v podobe plánovanej v roku 1924

Vršatec – Vršatské Podhradie – Pruské – cez Váh – Ilava – Strážov – Čičmany – pod Čelom odbočuje na serpentínu na Kľak – Kláštor pod Znievom – Blatnica – Gaderská dolina – Krížna – Šturec – Zvolen – Korytnica (kúpele) – nahor na hrebeň Nízkych Tatier cez Prašivú – Veľká Chochuľa – Chabenec – Chopok – Ďumbier – Vyšná Boca – po hrebeňoch – Zadná hoľa – Malá Vápenica – Kráľova hoľa – Telgárt – Pusté Pole – okolo Dobšinskej ľadovej jaskyne – Stratenská dolina – Glac – okolo Kláštoriska – Hrabušické rokliny – Spišská Nová Ves

V roku 1924 dokonca vyšla o slovenských turistických magistrálach 73-stranová publikácia s názvom „Značené hlavní cesty na Slovensku (Štefánikova – Hřebenní – Středoslovenská – Ludevíta Štúra – a spojovací cesty Lipt. hole – Nízké Tatry – Detva)“. Obsah publikácie však nie je známy. Pre zaujímavosť však uvedieme trasu Cesty Ľudevíta Štúra, ktorá spájala Trenčín a Žilinu cez významné miesta vrátane šiestich hradov a bola značená modro-bielymi značkami: Trenčín – Vršatské Podhradie – Lednica – Zliechov – Čičmany – Rajec – Lietava – Žilina. Väčšia časť trasy bola na začiatku roku 1923 vyznačená a predpokladalo sa jej dokončenie do prázdnin. Z trasovania je zrejmé, že viaceré jej úseky boli v súbehu so Štefánikovou cestou a Stredoslovenskou cestou. Na mape z roku 1928 sa už v tejto podobe nenachádza.

Trasovanie Stredoslovenskej cesty medzi Stratenskou dolinou a Spišskou Novou Vsou sa však zrejme nepodarilo zrealizovať podľa plánu (cez Glac a Kláštorisko) a namiesto toho sa využila už existujúca trasa k Novoveskej Hute. V roku 1925 totiž existovala 30 km dlhá červená spojnica medzi Dobšinskou ľadovou jaskyňou a Spišskou Novou Vsou, pričom plánovaná trasa cez Kláštorisko by mala väčšiu dĺžku.

Našli ste nepresnosť? Napíšte nám na historia@cestasnp.sk, každému spresneniu sa potešíme.

---

Bibliografia

1. Župy boli združeniami viacerých odborov KČST a ich cieľom bola koordinácia jednotlivých aktivít vrátane značenia ↩︎