Dúbravská Hlavica – Líščie údolie - História Cesty hrdinov SNP

Dúbravská Hlavica je jedným z niekoľkých miest magistrály, kde je turistické rázcestie rozdelené na dve časti vzdialené od seba viac ako 100 metrov a každé rázcestie má svoju polovicu smerovníkov. Medzi oboma turistickými informačnými miestami sa trasa postupne odchýlila a to je aj dôvodom, prečo je dnes vyznačená mimo južného rázcestia a vedie 40 metrov ďalej.

Od južného rázcestia sa pôvodná magistrála odkláňala od cesty aj súčasnej trasy vľavo cez lúku a následne vpravo cez vtedajšie sady. Dnes je prehradená násypom asfaltovej vojenskej cesty.

Z lesnej cesty (dnes vojenskej) pôvodne červená a žltá trasa pokračovali severnejšie

Vľavo aktuálna trasa, vpravo zreteľný bývalý chodník, ktorý využívala pôvodná trasa a v pozadí násyp cesty, ktorý pôvodnú trasu predelil

1: 330 m
2: 225 m

Ďalej nasledujú dva mierne zmenené úseky, ktoré pôvodne viedli v úvozoch a dnes sa nachádzajú obďaleč na úrovni okolitého terénu. Podobný osud zrejme postihne aj ďalšie úseky na Devínskej Kobyle, keďže úvozy tu nie sú udržiavané a občasne padnuté stromy sa v nich ťažko obchádzajú. Ľahšie je preto chodiť nad úvozmi.

1: 475 m
2: 470 m

Prvé väčšie odlišnosti pôvodnej a súčasnej trasy začínajú v horskej záhradkárskej osade Pri Bielej studničke. Postupne sa pokračovalo najmenej troma rôznymi zostupmi do Líščieho údolia, ktoré všetky išli v hornej časti lesom a v spodnej časti sa už rôznili tak ako sa v čase menila aj táto oblasť.

1: 2.20 km
2: 3.07 km
3: 3.01 km
4: 2.70 km
5: 2.86 km

Turistický chodník pôvodne pokračoval viac-menej po hranici Devína a Bratislavy smerom na Hrubý breh, iba v menej zalesnenej časti pokračoval priamo a nie po hranici.

Lesná cesta popri hraničných kameňoch Nemeckej ríše a Slovenského štátu

Za bezmenným vrcholom nad Bielou studničkou sa prišlo na rázcestie, z ktorého sa nešlo vľavo Hrubý breh, ale mierne vpravo smerom po na klesajúci hrebeň. Dnes sa v jeho závere nachádza metrologický ústav a táto časť jednak nie je priechodná a jednak rozsiahle terénne úpravy zlikvidovali pôvodný chodník. V záhradkárskej osade Mikina dráha sa zišlo na cestu a popri niekdajšej hájovni sa pokračovalo až do Líščieho údolia, kde sa lávkou prekročil potok Suchá Vydrica. V hornej časti je možné doteraz vidieť množstvo zachovaných hraničných kameňov Nemeckej ríše a Slovenského štátu z čias 2. svetovej vojny.

Nad metrologickým ústavom sa do roku 2022 nachádzali zvyšky besiedky

Posledná značka nad metrologickým ústavom, chodník končí v plote

Otázniky
Prvá trasa do Líščieho údolia je na mapách až do roku 1970 zakresľovaná cez kopec Hrubý breh. Potom sa malo ísť popri záhradky či dokonca cez ne k horárni. Trasu okolo horárne uvádza už turistický sprievodca v roku 1922, čím je pravdepodobne myslená bývalá horáreň, ktorá sa nachádzala pod dnešným obratiskom električiek smerom do Líščieho údolia. Podrobnejší opis uvádza turistický sprievodca z roku 1966: „Popri osade (Pri Bielej studničke – pozn. autor) v priamom smere až k posledným chatkám (…) a ďalej v priamom smere do svahu Hrubého brehu stále popri hraničníkoch. Za vrcholom mierne vpr. do údolia a ponad okraj lesa k záhradkám. Pri poslednom hraničníku zostúpime na cestu a popri hájovni medzi záhradkami do údolia na hradskú (…).“
Ani jedno zobrazenie na mape či opis v turistickom sprievodcovi nekorešponduje v plnom rozsahu s realitou. Mapy zobrazujú trasu, ktorá vyzerá byť pospájaná z rôznych úsekov ciest, ktoré však zrejme neboli prepojené. Takéto trasovanie by si naviac vyžadovalo prudké odbočenia. Vo všetkých mapách týkajúcich sa tohto obdobia chýba zakreslený Hrubý breh a zobrazený je len vyšší vrch bez zmena 700 metrov západne, cez ktorý skutočne magistrála viedla. Môže to byť aj preto, lebo Hrubý breh má o takmer 30 metrov nižšiu nadmorskú výšku.
Turistický sprievodca môže mylne za Hrubý breh považovať práve tento bezmenný vrchol nad Bielou studničkou. Napokon, v sprievodcovi je chybne uvedené, že sa stále pokračuje popri hraničníkoch, hoci hraničné kamene na 190-metrovom úseku odbočujú a robia zachádzku v tvare písmena U. O odbočení sa však sprievodca nezmieňuje a na tejto zachádzke sa nenachádzajú žiadne stopy po starých značkách. Na základe prieskumu terénu sa domnievame, že ak by trasa viedla „stále popri hraničníkoch“, potom by bolo značne komplikované pri poslednom z nich zostúpiť na cestu, keďže by bolo treba prejsť 240 m kľukato pomedzi záhradky. Druhou možnosťou je, že sprievodca opomenul, že sa na 1,1 km dlhom úseku nenachádzajú hraničníky a posledný z nich sa objavuje až v mieste križovania bývalej hranice v údolí Mikina dráha. Išlo by teda o trasu, ktorú mame zakreslenú na mape ako prvú.
V neposlednom rade na nami uvádzanej prvej trase sa podarilo nájsť pomerne veľa starých značiek. Alternatívne staršie trasy neobsahujú žiadne staré značky, hoci je na nich pomerne veľa starých stromov. Je preto nepravdepodobné, že by trasa viedla tak ako ju zobrazujú staré mapy spred roka 1971.

Aj dnes sa dá bez problémov prejsť po chodníkoch až po metrologický ústav, no horšie je to s úsekom medzi električkovou traťou a Líščím údolím. Pôvodnú cestu prehradili teplovodné rúry, výkop kanalizačného zberača a súkromné pozemky. Líščie údolie sa malo prekrižovať „v priamom smere cez lávku (potok Suchá Vydrica)“, čo ale dnes nie je možné, keďže v údolí už stoja domy.

V týchto miestach cesta robila ohyb a nachádzala sa tu aj horáreň. V okolí sú dnes príbytky ľudí bez domova

Podľa turistického sprievodcu mala trasa pokračovať priamo, dnes tu stoja rodinné domy. Pôvodne tadiaľto pretekal potok Suchá Vydrica, ktorý bol skanalizovaný

Na konci 1960. rokov prebiehala výstavba sídliska Kútiky, teplovodného potrubia, kanalizačného zberača a cesty medzi Karlovou Vsou a Dúbravkou. V rámci toho sa upravilo vyústenie cesty zo záhradkárskej osady Mikina dráha, vedenie ulice Líščie údolie a poloha potoka Suchá Vydrica. Pôvodná trasa medzi záhradkami a Líščím údolím sa stala nepriechodnou najneskôr v roku 1969. V rovnakom roku však ešte nestál most ponad novú cestu, ktorým vedie SNPčka aj v súčasnosti. Trasa tak buď prechádzala staveniskom alebo bola preložená do inej polohy, ktorá nie je známa, každopádne podľa mapy z roku 1970 ešte nešlo o väčšiu zmenu trasy. Tá nastala najneskôr v roku 1974, keď trasa bola presmerovaná na most ponad novú „triedu“, čo bolo obľúbené označenie pre širokú ulicu v rámci socialistických sídlisk. Pokračovalo sa už cez sídlisko Kútiky.

V roku 1979 spodnú časť územia, ktorým trasa prechádzala, zabral Československý metrologický ústav. Opäť tak došlo k presmerovaniu, až kým tento úsek o niekoľko rokov nezanikol úplne. Najväčšou zaujímavosťou na tomto úseku nie sú zachované staré značky, ale nedostavané Národné cyklotrónové centrum, ktoré je možné vidieť spoza plota metrologického ústavu.

Nedostavané cyklotrónové centrum v Karlovej Vsi sa nachádza na skok od bývalej trasy

Rozrastajúci sa Československý metrologický ústav nakrátko presmeroval trasu popri jeho plote, až kým nebola presunutá na súčasné miesto

Trasa viedla aj ponad obratisko električiek, ktoré sem jazdili od roku 1975

K menšiemu presmerovaniu došlo aj na sídlisku Kútiky, kde trasa viedla niekoľko rokov po Púpavovej ulici a potom bola presmerovaná naprieč sídliskom, kadiaľ vedie doposiaľ.

Pod nánosmi farieb sa na Púpavovej ulici nachádzajú staré značky

Aktuálna trasa cez Jezuitské lesy prechádza lesmi viac než jej predchodkyne.

Ako už bolo spomenuté vyššie, trasa sa menila aj v samotnom Líščom údolí. Hoci sa prvý variant nepodarilo dohľadať, ďalšie sú už známe. Zrejme po úpravách Líščieho údolia bola trasa presmerovaná do rovnakej polohy ako dnes – popri Parku SNP. Avšak minimálne od roku 1991 do jari 2020 slúžila skratka po úzkom chodníku pomedzi rodinné domy, ktorá sa s predošlou a súčasne aktuálnou trasou stretla na ceste stúpajúcej z údolia. Úzky pozemok pod touto skratkou dnes vlastní súkromný majiteľ, ktorý trasu prehradil.