Červenú turistickú trasu z Devína do Bratislavy významne ovplyvnili udalosti pred 2. svetovou vojnou aj po nej. Devín bol samostatnou obcou s prevažne nemecky hovoriacimi obyvateľmi. Po Mníchovskej dohode pripadol 24. novembra 1938 Nemeckej ríši, ktorej od marca rovnakého roka patrilo aj Rakúsko.
Úsek z Devína po Devínsku Kobylu sa ocitol na nemeckom území a až po Karlovu Ves sa pôvodná červená trasa zväčša pohybovala po hranici Nemecka a Československa resp. Slovenska. Nebola to však ešte definitívna hranica. Pôvodne totiž Nemecku pripadol aj dunajský ostrov Sihoť, na ktorom sú dodnes studne zásobujúce Bratislavu pitnou vodou. Naopak, Československu mala zostať severná časť Devínskej Kobyly a Sandberg. Vzhľadom na strategický význam pitnej vody pre metropolu Slovenska došlo k zámene týchto území. Tým sa na územie Nemecka dostala ešte väčšia časť pôvodnej Štefánikovej cesty.
Pohyb turistov tu takmer s istotou nebol možný, pretože prechod hraníc Slovenska a Nemecka nebol jednoduchý ani na stálych hraničných priechodoch na Starom moste a Devínskej ceste a nieto ešte mimo nich. Hranica oboch štátov bola vyznačená hraničnými kameňmi s vyrytými písmenami D a S na bočných stranách a znázornením smeru priebehu hranice na temene kameňov.
Devín sa po 2. svetovej vojne vrátil k Československu a v roku 1946 bol pripojený k Bratislave. Diaľková červená trasa bola obnovená po hrad Devín. Od roku 1948 nasledovalo obdobie prísneho stráženia hraníc Československa s Rakúskom, s ktorým Devín priamo susedí. Vytvorené bolo hraničné pásmo, do ktorého bolo možné vstúpiť len na povolenie a v noci v ňom bol zákaz pohybu mimo verejných komunikácií. Aj preto sa v mape z roku 1958 ani v turistickom sprievodcovi z roku 1961 nenachádzajú žiadne turistické značky, ktoré predtým vchádzali do hraničného pásma. Z červenej magistrály dokonca zmizol aj úsek z Kútikov po bratislavskú hlavnú stanicu, ktorý bol na míle vzdialený od hraničného pásma. Do Devínskych Karpát sa turistické trasy vrátili zrejme až v roku 1964 po uvoľnení pomerov – zrušení zakázaného pásma a zúžení hraničného pásma.
Okrem zmien vyvolaných aktuálnym politickým vývojom prebehlo v oblasti Devínskej Kobyly aj viacero ďalších úprav trasy.
Stúpanie z Devína na Devínsku Kobylu sa zmenilo v časti pod Úzkym lesom, kde sa najmenej do roku 1970 chodilo skratkou a teda aj výrazne strmšou cestou v úvoze prechádzajúcom cez lesostep. Dnes je tento úsek zarastený a súdiac podľa skutočnosti, že sa tu väčšina zvyškov značiek nachádza na kameňoch, zanikol niekedy v čase, keď ho začala pohlcovať vegetácia.
