Začiatok tohto úseku je príjemný a až po Amonovu lúku (uvádzaná aj ako Ámon) vedie atraktívnou prírodou. Po zostupe k Mon Reposu sa začínajú prvé odlišnosti.

Mon Repos bol lovecký zámoček postavený z červeného smreka pravdepodobne v roku 1898. Vedľa neho stála murovaná hájovňa. Po odchode Pálffyovcov, ktorí zámoček vlastnili, z Československa, sa stavba využívala na rekreačné účely až do záveru roka 1969, kedy zhorela do tla. Hájovňa existuje doteraz.

Informácie o loveckom zámočku Mon Repos v Plaveckom Mikuláši

V oblasti hájovne Mon Repos pravdepodobne pôvodná trasa viedla najskôr údolím až pod niekdajším loveckým zámočkom začala stúpať okolo ohrady. Areál okolo hájovne a zámočku bol ohradený a miestami súčasnej trasy sa nedalo voľne prejsť. Kadiaľ presne viedla trasa, to dnes môžeme už len odhadovať, keďže posledná zmienka o tejto trase je z roku 1935 a nezachovalo sa z nej nič. Po 2. sv. vojne sa už uvádza trasovanie okolo zámočku.

Račí studénka, okolo ktorej mohla viesť pôvodná trasa

Okolie hájovne aj dolina v tejto časti sa zmenili na nepoznanie. Zo zámočku zostali len rozpadávajúce sa základy a z lúk pod zámočkom a hájovňou je dnes les. Okolo základov zámočka vedie významová odbočka k prameňu, pričom popri aktuálnom značení je na jednom z múrov stále zreteľná stará kruhová značka s rovnakým významom ako dnešné značky navádzajúce k studničkám.

Základy loveckého zámočku Mon Repos so starou kruhovou značkou k studničke

Na nasledujúcej mape je zobrazená približná trasa, kadiaľ sa pôvodne mohlo chodiť okolo zámočku.

  • 1: 920 m
  • 2: 930 m

Ďalší zmenený úsek sa nachádza medzi vrcholmi Hurtovec a Veterlín. Dnešná za Červenou horou prechádza malým kopcom, klesá do údolia a v ňom odbočuje v pravom uhle doprava a pokračuje popri plote zvernice Balunky. Do ohradenia areálu (niekedy medzi rokmi 1997 a 2005), sa pokračovalo priamo cez dnešný areál zvernice. Presná trasa vo zvernici nie je známa, istý je len jej začiatok vo zvernici v smere od Červenej hory a približné miesto východu z dnešnej zvernice.

Približne týmito miestami prichádzala trasa od Mon Reposu
  • 1: 240 m
  • 2: 315 m

Otázniky

Za Červenou horou sa pokračuje mladinou a je možné, že chodník tu zmenil polohu. Mapa z roku 1936 totiž uvádza trasovanie najskôr po ceste smerom do Plaveckého Mikuláša a potom prudko vpravo smerom k Veterlínu. Odlišný úsek oproti súčasnosti mohol končiť tam, kde prichádza aktuálna trasa k zvernici. Vzhľadom na viaceré pochybné trasovania uvedené v tejto mape v tejto časti Malých Karpát však toto vedenie trasy nie je veľmi pravdepodobné.

Pred Brezinkami sa poloha lesných ciest na viacerých miestach mierne menila a v roku 2022 dokonca existovali vyznačené dve paralelné lesné cesty kúsok od seba. Jedna bola značená smerom k Brezinkám, druhá od nich. Na našej mape sú vyznačené tie úseky, kde sa nachádzali staré značky.

Biskardský lovecký zámoček v medzivojnovom období

Rázcestie „Brezinky, chata“ sa dnes nachádza pri rozvalinách patriacich bývalej turistickej chate Brezinky, ktorá zhorela. Predtým išlo o Biksardský poľovnícky zámoček. Nanešťastie požiare zničili všetky drevené lovecké zámočky v Malých Karpatoch a toto bol posledný z nich na trase celoslovenskej magistrály.

Ruiny chaty Brezinky

Tesne pred rázcestím Brezinky, neďaleko bývalej turistickej chaty, došlo k zmene trasy v súvislosti s preložením cesty na priamejší násyp. Presunulo sa tiež rázcestie turistických značiek, ktoré bolo pôvodne na opačnej strane údolia, na strane chaty. Dodnes je tu možné vidieť kruhové ukončenie zelenej trasy na strome, pričom pôvodné smerovníky pohltil strom.

Strom, na ktorom boli pôvodne umiestnené smerovníky rázcestia Brezinky
  • 1: 630 m
  • 2: 600 m

Pod hradom Ostrý Kameň sa opakuje situácia z Vápennej. Pôvodná trasa prudko stúpala po hrebeni a v jeho tesnej blízkosti, zatiaľ čo aktuálna vedie severnejšie a je takmer dvakrát dlhšia. Pred samotným hradom trasa prudko zišla z hrebeňa pod hradné bralo a hrad obchádzala zo severu. V závere sa prechádzalo priamo cez niektoré komnaty zrúcaniny.

Začiatok stúpania k hradu od rázcestia Brezinky, rázc.

Pôvodný aj dnešný výstup na hrad, z ktorého sa ďalej pokračuje na najvyšší kopec Malých Karpát – Záruby, je náročný. Pôvodný výstup bol však aj nebezpečnejší najmä v časti pri hrade, pretože trasa viedla najskôr po ostrom hrebeni a potom po strmom zráze pod hradom. K zmene smerovania trasy došlo na začiatku 1990. rokov.

  • 1: 980 m
  • 2: 1.75 km

Ďalej po Záruby trasa pokračuje po ostrom hrebeni a nemenila sa.

Informácie boli aktualizované 7.12.2024.

Našli ste nepresnosť? Napíšte nám na historia@cestasnp.sk, každému spresneniu sa potešíme.



Bibliografia