Líščie údolie – Sitina – Bratislava-centrum

V lokalite Sitiny a Mlynskej doliny viedla Cesta hrdinov SNP resp. jej predchodkyňa po štyroch rôznych paralelných trasách. Aj aktuálna verzia má svoju históriu a tak celkovo môžeme hovoriť o troch generáciách trás so šiestimi verziami. Nad Líščím údolím sa jednotlivé verzie rozchádzajú a ich najbližší spoločný bod je až za Kamzíkom.

1: 4.87 km
2: 4.51 km
3: 4.94 km
4: 5.32 km
5: 4.51 km
6: 4.54 km

Všetky pôvodné varianty viedli kolmo na Líščie údolie na hrebeň Sitiny. Tam sa postupne začali vetviť.

Dve značky nachádzajúce sa nízko na dvoch stromoch svedčia o kedysi nižšie položenom teréne

Pôvodný chodník sa zachoval najmä v hornej časti výstupu na Sitinu

Cez dnešnú zoo k Horskému parku

Historicky prvá trasa križovala hrebeň a klesla k dnešnému areálu zoo. Následne pokračovala cez takmer celý areál zoologickej záhrady a popri Habánskom mlyne krížom cez Mlynskú dolinu. Rôzne mapy uvádzajú dve rôzne trasy cez dnešnú zoo, pričom nie je zrejmé, či prvá z nich skutočne existovala.

Veľká šípka na strome určuje smer novšej z trás, pôvodné varianty z čias Štefánikovej cesty pokračovali priamo

Prvá z možností viedla údolím po Stuhovej ulici, kde donedávna fungoval Dinopark. V Mlynskej doline odbočila vľavo a proti prúdu Vydrice prišla ku Habánskemu mlynu. Stuhová ulica sa dnes celá nachádza v areáli zoo a pôvodné domy na nej boli zbúrané alebo chátrajú. V rámci zoo je prístupná len spodná časť ulice, kde sa napríklad nachádza výbeh pandy červenej. Toto trasovanie sa nachádza len v mapách, ktoré ale nemuseli byť presné.

Stuhová ulica sa dnes celá nachádza v areáli zoologickej záhrady a pôvodné domy tu buď chátrajú alebo už nejestvujú

Na Stuhovej ulici bol donedávna nainštalovaný dinopark pripomínajúci éru dinosaurov spred 200 miliónov rokov

Druhá trasa existovala najmenej od roku 1934. Viedla po ceste popri vrchole Nad strelnicou, a – ako už názov napovedá – ponad strelnicu. Strelnica sa nachádzala iba 180 metrov severovýchodne pri neďalekej továrni na náboje, ktorá bola známa ako Patrónka. Strelnicu by sme dnes hľadali márne, na jej mieste vyrástli ústavy Slovenskej akadémie vied. Z hrebeňa sa schádzalo po ceste k Segnerovmu mlynu. Aj dnes väčšinu tejto trasy pokrýva les. Len asi 250-metrový úsek z nej vedie popri výbehoch zvierat v zoo, napríklad zubrov. Segnerov mlyn, piaty od Dunaja v Mlynskej doline, bol zbúraný v roku 1932. Zostal po ňom len upravený obytný dom na východnom rohu ulíc Mlynská dolina a Pri Habánskom mlyne. Múr na začiatku Ul. Pri Habánskom mlyne dodnes nesie segnerovský erb.

Miesto, kde sa trasa dostávala do dnešného areálu zoo (pohľad od Sitiny)

Naposledy sa trasovanie cez dnešný areál zoo uvádza v mape z roku 1938 a nie je známe, či bolo obnovené aj po vojne. Vzhľadom na čas, ktorý odvtedy uplynul, sa pozostatky značenia nezachovali. Kedysi voľne prístupné územie zabrala zoologická záhrada, ktorá bola postupne vytláčaná z Mlynskej doliny smerom na Sitinu.

Podľa mapy z roku 1938 trasa viedla miestami, kde je dnes výbeh pre zubry

Najstaršia trasa za dnešnou zoo od Habánskeho mlynu pokračovala krížom cez Mlynskú dolinu na Lovinského ulicu a ňou k Horskému parku. V čase fungovania tejto trasy od Devína až po Horský park viedla červená trasa takmer výlučne cez prírodu.

Po začiatok malokarpatskej hrebeňovky, teda k Tunelovému mostu, bolo potrebné prejsť predtým neznačeným úsekom. Nie je známe, či bol vyznačený už od začiatku existencie Štefánikovej cesty. V roku 1934 sa prechádzalo cez kolóniu Westend a podľa mapy z roku 1936 to bolo cez dnešné ulice Hroboňova a Pražská. Pôvodný začiatok diaľkovej hrebeňovej červenej cesty z Bratislavy do Smoleníc by sme dnes nenašli – zabrala ho rozšírená Pražská ulica. Nachádzalo sa oproti vyústeniu Cesty na Kamzík – za železnicou v miestach dnešnej Pražskej ulice.

Miesto, kde bol začiatok hrebeňovej túry smerom na Kamzík; pôvodne tu začínal most, po jeho zrušení bol vybudovaný plot. Vzadu vidno pozostatky po moste na opačnej strane

Cez dnešnú Slovenskú akadémiu vied a Patrónku

Ako sme už písali v predošlých článkoch, v čase vzniku Cesty hrdinov SNP turistická trasa medzi Devínom a Bratislavou nefungovala. Po jej obnovení už viedla zo Sitiny inak ako pred vojnou, hoci tiež cez súčasný areál zoo, ale už len cez jeho najvzdialenejšiu (severnú) časť, ktorá nie je prístupná verejnosti. Následne pokračovala cez dnešný areál Slovenskej akadémie vied. Časť trasy viedla po bývalej hranici Bratislavy, čo dokumentuje päť zachovaných historických hraničných kameňov s erbom Bratislavy, ktoré sa tu nachádzajú. Jeden leží v areáli zoo, ostatné v areáli SAV. Toto trasovanie naposledy uvádza mapa z roku 1970.

Značky na tomto úseku patrili medzi najkvalitnejšie zachované v rámci celej trasy – takto vyzerali aj po približne 50 rokoch od zrušenia trasy

Koniec areálu zoologickej záhrady a začiatok areálu Slovenskej akadémie vied

Posledná z historických trás sa už areálu zoo úplne vyhýbala, obchádzala ho po hrebeni Sitiny a zostúpila z neho až na severnej (lamačskej) strane. Tam pokračovala cez dnešný útulok Slobody zvierat a ďalej cez areál SAV, kde sa napojila na predošlý variant Cesty hrdinov SNP a išla popri hraničných kameňoch.

Plot medzi areálmi útulku pre zvieratá a Slovenskej akadémie vied

Kedysi hranica Bratislavy, dnes súčasť areálu SAV. Prvé varianty Cesty hrdinov SNP viedli tadiaľto

Po spojení oboch variantov trasy sa pokračovalo na okraj lúk a rolí pri Pustom kostelíčku, ktorý býval súčasťou zaniknutej stredovekej osady Selendorf. Oblasť okolo Dúbravskej cesty bola postupne zabratá Slovenskou akadémiou vied, avšak areál pôvodne nebol oplotený a zamestnanci akadémie bežne chodili piknikovať do okolitej prírody vrátane okolia Pustého kostelíčka. Ďalej sa pokračovalo po Dúbravskej ceste na Patrónku.

Násyp nad tunelom Sitina, kedysi údolie tiahnuce sa zľava doprava, ktorým viedla Cesta hrdinov SNP

Presná trasa v areáli SAV je dnes už nezistiteľná, keďže jej väčšiu časť pohltila severná časť tunela Sitina a budovy výskumných ústavov SAV, ktoré si vyžiadali vyrovnanie terénu a vybudovanie terás, na ktorých stoja. Materiál z výkopových prác bol navezený medzi hornú časť Dúbravskej cesty a Lamačskej cesty a dnes tvorí umelý zalesnený kopec, ktorý sa mal pôvodne využiť pre pokračovanie diaľnice D2. Diaľnica totiž mala viesť cez Patrónku, no nakoniec bolo zrealizované šetrnejšie tunelové riešenie. Úpravy terénu takmer úplne zmenili územie od Pustého kostelíčka po Dúbravskú cestu, ktorým trasa prechádzala. Nič sa nezachovalo ani zo Selendorfu a Pustého kostelíčka.

Pôvodné baraky na Dúbravskej ceste, kde predtým sídlil Botanický ústav SAV, nahradili kancelárske budovy

Napokon všetky trasy ustúpili vyčleneniu území, po ktorých viedli, pre bratislavskú zoo a Slovenskú akadémiu vied. Ako jeden z dôvodov početných zmien trasy v danom období sa uvádza aj výstavba diaľnice, fyzicky však bola diaľnica v týchto častiach vybudovaná až o niekoľko dekád neskôr. Cesta hrdinov SNP bola presmerovaná cez novovybudované študentské mesto na Starých gruntoch a cez Slávičie údolie.

Na Sitine a v Mlynskej doline je čo vidieť: náučný chodník vás prevedie okolo vojenských kaverien z čias 1. svetovej vojny, v blízkosti je tiež pamätník obetiam havárie vrtuľníka Leteckej záchrannej služby, ktorý sa tu zrútil v roku 1998. Návšteva zoologickej záhrady zase ukáže ako veľmi sa zmenila krajina od čias prvého záznamu červenej značky v mapách. Je tiež zaujímavé, že zatiaľ čo červená turistická trasa sa premiestnila (aj) kvôli zoo, samotná zoo sa tiež musela premiestniť, pretože väčšina jej pôvodného areálu bola v rokoch 1981 – 2003 postupne zabratá diaľnicou a priľahlými cestami.

Dúbravská cesta v 1970. rokoch, kedy tadiaľto viedla Cesta hrdinov SNP (© imhd.sk/BMko, zbierka)

Ďalej Cesta hrdinov SNP prechádzala cez križovatku Patrónka, ktorá bola ešte počas jej existencie úplne prestavaná, a zamierila do menších ulíc.

Pôvodné vyústenie Brnianskej ulice do križovatky Patrónka v roku 1974 krátko pred začiatkom veľkej prestavby ulíc a križovatky. Na strome vpravo je namaľovaná značka Cesty hrdinov SNP (© imhd.sk/Jan Horník)

Trasa viedla po Gaštanovej ulici v čase, keď tu ešte nejazdili trolejbusy. Dnes už je minulosťou aj strom na fotografii aj trolejbusová linka 204

Všetky staré trasy sa následne stretli na krátkom úseku na Lovinského ulici (pri dnešnej zastávke trolejbusov Lovinského) a viedli k Horskému parku.

Cesta hrdinov SNP od Horského parku pokračovala inak ako Štefánikova cesta v 1930. rokoch. Prechádzala po západnej časti Horského parku, cez Ulicu Francúzskych partizánov a Slavín. V Horskom parku teda viedla trasa po opačnej strane a v opačnom smere než je to dnes, na Ulici Francúzskych partizánov protismerne voči súčasnej trase.

Vstup do Horského parku so stále badateľnou značkou

V blízkosti bývalej trasy sa predtým nachádzali tri známe reštaurácie nazývané Púčikové domy a rozhľadňa na Murmanskej výšine. Pravdepodobne ich však táto trasa už nezažila a dali sa vidieť skôr z prvej verzie Štefánikovej cesty, o ktorej bola reč na začiatku tejto stránky.

Horský park v srdci mesta je vyhľadávaným vychádzkovým miestom pre všetky generácie

Súhrnne by sme mohli povedať, že trasy v prvých dvoch dekádach fungovania Cesty hrdinov SNP boli druhou generáciou trás medzi Devínom a Bratislavou. My sa s nimi rozlúčime na dnešnom rázcestí Slavín na križovatke Ul. Francúzskych partizánov a Starej vinárskej ulice, kde sa druhá generácia stretáva s treťou, aktuálnou.

Otázniky
Mapy Bratislavského lesného parku z rokov 1974 a 1976 uvádzajú trasu vedúcu cez hornú časť dnešného areálu SAV a zariadenie sociálnych služieb Rosa. Keďže sa v týchto miestach napriek hojnému výskytu starých stromov nezachovala jediná značka, je nepravdepodobné, že by takéto trasovanie bolo aj v skutočnosti zrealizované. Pravdepodobne išlo len o plánovanú zmenu aj v súvislosti s tým, že v danom čase prebiehala prestavba frekventovanej Lamačskej cesty a doprava bola presmerovaná na Dúbravskú cestu, kde prirodzene pohyb turistov nemohol byť príjemný.

Cez Staré grunty a Slávičie údolie

Aktuálna trasa vedie zo Sitiny južnejšou časťou lesa a popri západnom plote zoo na Staré grunty. Ďalej ide ponad vysokoškolské internáty, popri budove televízie a potom po uliciach mesta až pred Slavín.

Počas jej existencie došlo k veľkej prestavbe Mlynskej doliny, kde sa pôvodne nachádzala štvorpruhová cesta na strane Slávičieho údolia, ktorú trasa križovala. Medzi rokmi 1990 a 1992 sa postupne doprava presunula na nové cesty, ktoré sa ocitli vysoko nad predošlým terénom. Týkalo sa to aj turistickej trasy, ktorá odvtedy na preklenutie Mlynskej doliny využíva most ponad diaľnicu.

Na križovatke Mlynskej doliny a Slávičieho údolia stál hostinec. Trasa prechádzala krížom cez cestu sprava doľava (© imhd.sk/Ivan Jaborník, zbierka, 1988)

Ešte raz križovatka Mlynskej doliny a Slávičieho údolia počas výstavby Mosta mládeže (dnes Most Lanfranconi). Cesta hrdinov SNP prichádzala zľava a viedla vpravo (© imhd.sk/Ivan Jaborník, zbierka, 1988)

Do tretice rovnaké miesta, pričom pôvodná trasa viedla nižšie ako je dnes parkovisko a aktuálna trasa vedie po moste hore

Otázniky
V oblasti internátov nad konečnou autobusov MHD pri Cintoríne Slávičie údolie je na mapách až do roku 2000 zobrazená trasa vedúca popri internáte Átriové domky a bližšie k internátu Ľudovíta Štúra. Aj turistickí sprievodcovia z 1980. rokov uvádzajú trasovanie s klesaním k internátu Domov Ľudovíta Štúra. Keďže sa však v danej lokalite nepodarilo nájsť žiaden pozostatok turistického značenia, iné než dnešné smerovanie je málo pravdepodobné.

Informácie boli aktualizované 7.12.2024.

Našli ste nepresnosť? Napíšte nám na historia@cestasnp.sk, každému spresneniu sa potešíme.