Na Čermákovej lúke (Čermák), ešte pred začiatkom tohto úseku, sa dostávame od krajiny Huncokárov, alebo – ako sa sami nazývali – Waldleute (lesných ľudí). Išlo o nemecky hovoriacich drevorubačov bývajúcich na samotách v časti Malých Karpát. Práve zo slova drevorubač (Holzhacker) vzniklo skomolené pomenovanie huncokár, hulcokár a hulcogr. Na územie Slovenska sa sťahovali z nemecky hovoriacich oblastí Dolného Rakúska, Štajerska a Sudet ako odborníci na ťažbu dreva. V Malých Karpatoch žili na samotách, väčšinou 2 – 3 rodiny na samote, ktorej súčasťou bolo aj hospodárstvo. Osídlenie zaniklo po roku 1945, keď bola časť Huncokárov odsunutá z Československa.
Súčasná trasa SNPčky prechádza popri bývalých huncokárskych osadách Čermákova lúka, Amon a Mon Repos. V prvých dvoch prípadoch ide o obľúbené lúky, v poslednom o horáreň, o ktorej ešte bude reč v nasledujúcom článku.