Hubálová – Sklená Huta/Vápenná – Sedlo Uhliská

Na Čermákovej lúke (Čermák), ešte pred začiatkom tohto úseku, sa dostávame od krajiny Huncokárov, alebo – ako sa sami nazývali – Waldleute (lesných ľudí). Išlo o nemecky hovoriacich drevorubačov bývajúcich na samotách v časti Malých Karpát. Práve zo slova drevorubač (Holzhacker) vzniklo skomolené pomenovanie huncokár, hulcokár a hulcogr. Na územie Slovenska sa sťahovali z nemecky hovoriacich oblastí Dolného Rakúska, Štajerska a Sudet ako odborníci na ťažbu dreva. V Malých Karpatoch žili na samotách, väčšinou 2 – 3 rodiny na samote, ktorej súčasťou bolo aj hospodárstvo. Osídlenie zaniklo po roku 1945, keď bola časť Huncokárov odsunutá z Československa.

Súčasná trasa SNPčky prechádza popri bývalých huncokárskych osadách Čermákova lúka, Amon a Mon Repos. V prvých dvoch prípadoch ide o obľúbené lúky, v poslednom o horáreň, o ktorej ešte bude reč v nasledujúcom článku.

1: 12.1 km
2: 12.0 km
3: 8.83 km
4: 11.1 km
5: 11.2 km

Až do polovice 1960. rokov viedla magistrála aj okolo ďalších osád ukrytých hlboko v Karpatoch: Panský dom, Holint, Sklená Huta a Kolovrátok. Dôvodom presmerovania 12-kilometrového úseku trasy bola výstavba zvernice Biela skala v rokoch 1965 – 1966 a Biela skala II v roku 1975.

Uhladená lesná cesta v rámci pôvodnej trasy

V smere od Bratislavy bola zmena trasy po Sedlo Skalka vynútená vytvorením druhej časti zvernice, teda najneskôr v roku 1975. Na tomto úseku sa nachádza Panský dom (takto nazvaných domov je v Malých Karpatoch viac, v tomto prípade ide o dom pod Taricovými skalami) s ruinou huncokárskej usadlosti.

Pozostatky huncokárskej usadlosti Panský dom pod Taricovými skalami

Prvá časť presmerovaného úseku bola opätovne presmerovaná na začiatku 21. storočia, keď sa trasa napriamila a opustila lesnú cestu. Na oboch predchádzajúcich úsekoch existuje pomerne dobre zachované pôvodné značenie.

Po presmerovaní trasy cez Taricové skaly sa najskôr chodilo po lesnej ceste

Druhá časť medzi Sedlom Skalka a Sedlom Uhliská bola presmerovaná do roku 1970. Po výstavbe oplotenej zvernice boli turistické značky medzi Sedlom Skalka a Holintom posunuté niekoľko desiatok metrov za plot. Stratila sa tak možnosť pekných výhľadov na juh z Bielej skaly a úsek sa stal výrazne menej zaujímavým. Pôvodná trasa je dodnes dobre značená pozostatkami značiek. Novšia trasa popri plote, ktorá fungovala len krátko, je dnes súčasťou modrej turistickej trasy 2408.

V niektorých častiach sa pôvodná trasa približuje k plotu zvernice, za ktorým krátko viedla jej náhrada

Z osady Holint, podobne ako aj z väčšiny ostatných huncokárskych osád, vedľa nezostalo. Vidieť je možné lúku a ovocné stromy. Od Holintu po Sedlo Uhliská viedla trasa zväčša rovnako ako dnešná modrá turistická trasa. Odlišností je niekoľko. V oblasti Sklenej huty trasa viedla starými cestami a stredom lúky zopár desiatok metrov pod dnešnou cestou. Tu sa nachádzal aj rázcestník, z ktorého sa zachovala len spodná časť tyče. Donedávna sa tu nachádzal jeden z najstarších existujúcich smerovníkov na Ceste hrdinov SNP s nápisom „Stredom lúky 150 m“ z roku 1961. Dožil s prefarbenou šípkou na modro.

Otázniky
Mapy z rokov 1936 a 1938 uvádzajú pred Sklenou hutou trasu v doline, čo je síce nepravdepodobné, ale nie nemožné. Žiadne stopy potvrdzujúce túto informáciu sa nezachovali.

Pôvodná cesta v Sklenej Hute viedla stredom lúky

Cestou k ďalšej huncokárskej osade Kolovrátok trasa viedla najskôr bližšie k potoku a neskôr ďalej od neho než je to dnes. Na Kolovrátku sa dodnes nachádza fragment starého smerovníka, zrejme tiež z roku 1961.

Pôvodná cesta z Kolovrátku k Sklenej Hute viedla viac popri potoku

Fragment pôvodného smerovníka na Kolovrátku

Aktuálna trasa je výrazne náročnejšia než pôvodná. Najskôr vedie po Taricových skalách, kadiaľ predtým turistická trasa neviedla. V úseku Sedlo Skalka – Sedlo Uhliská vedie po pôvodnej modrej, zelenej a žltej trase (modrú a žltú nahradila úplne). Najskôr sa prudko schádza k Sološnici, aby následne vystúpila na Vápennú známu tiež ako Roštún. Ide o jeden z mála prípadov na celej Ceste hrdinov SNP, kedy sa po zrealizovaní presmerovania zvýšila náročnosť trasy.

Ani tejto podobe trasovania sa nevyhla zmena. Pôvodne išla od rázcestia „Pod Malú Vápennú“ s názvom v záhoráčtine cez Malú Vápennú a stúpala priamo po hrebeni. Súčasná trasa už vedie po úbočí.