Kamzík – Spariská – Biely kríž - História Cesty hrdinov SNP

V poslednom úseku pred opustením územia Bratislavy sa trasa menila v druhej polovici, za Spariskami. Ide zároveň o ukážkový príklad vybudovania nového turistického chodníka, ktorý nahradil pôvodnú trasu po asfaltovej ceste v celej jej dĺžke.

1: 4.93 km
2: 4.78 km
3: 5.16 km

Úsek Spariská – Biely kríž pôvodne takmer celý ležal už za hranicou Bratislavy, ktorá prechádzala popri vrchole Sparísk. Po pripojení Rače k Bratislave v roku 1946 sa hranica mesta posunula až pod Biely kríž, kde je doposiaľ.

Trasa využívala staré lesné cesty, ktoré boli neskôr prestavané na asfaltové a to nie vždy v pôvodnej polohe. Podrobnosť starých máp neumožňuje určiť presné polohy pôvodných lesných ciest, odhaliť sa podarilo len niektoré. Pôvodná trasa bola pravdepodobne o niečo kľukatejšia než neskoršia po asfaltke.

K studničke Zbojníčka pri dnes už neexistujúcom Hornom červenom kríži viedla odbočka, po ktorej zostali staré kruhové významové značky pre studničku a tiež aj nová verzia týchto značiek.

Studnička Zbojníčka, ku ktorej viedla odbočka

Ďalej, za Dolným červeným krížom, sa s veľkou pravdepodobnosťou pôvodne chodilo popri studničke Himligárka a úvozom nahor.

Dva bývalé varianty: starší pravdepodobne viedol úvozom zľava, novší po asfaltovej ceste

Pod kopcom Bukovec viedla cesta paralelne o kúsok nižšie ako neskôr, čo potvrdila aj stará zachovaná značka, jediná na tomto úseku.

Istý čas fungovala aj odlišná trasa pod Bielym krížom, ktorá viedla cez mokrasté údolie časti prameňov Vydrice a potom spolu so žltou značkou na Biely kríž. Mimochodom, vo Vydrici, ktorej drvivá väčšina leží na území Bratislavy, sa skutočne vyskytuje vydra, ktorá sa sem po dlhej dobe vrátila v roku 2022 a fotopasce ju zachytili v údolí nad Železnou studničkou.

Pôvodná trasa viedla sprava, neskoršia zľava

Na rozdiel od predošlých malých zmien prišla v roku 2021 zásadnejšia úprava trasovania. V exponovaných časoch túra po doterajšej ceste pripomínala pohyb chodcov po cyklodiaľnici. Asfaltová cesta, po ktorej viedla, slúži na v Bratislave veľmi obľúbenú cykloturistiku.

Novú trasu vybudovali Mestské lesy v Bratislave čiastočne v úsekoch, kde predtým žiaden chodník ani cesta neboli, a zvyšok bol vyznačenný na už existujúcich lesných cestách a chodníkoch. Nová trasa najskôr prechádza čiastočne po hranici Bratislavy spred roka 1946, kde je možné vidieť zopár hraničných kameňov, podobných ako na Sitine. Ďalej križuje pôvodnú trasu a postupne sa chodníkom približuje k modrej trase, s ktorou potom spolu vystúpi na Biely kríž.

Hraničný kameň na bývalej hranici Bratislavy sa nachádza na aktuálnej SNPčke

Stará asfaltová trasa síce na pešiu turistiku nebola veľmi príjemná, ale obsahovala aj niekoľko pozitív oproti novej trase. Išlo o viacero turistických prístreškov, piknikové miesta, detské ihrisko na Dolnom červenom kríži a niekoľko studničiek.

Zaujímavosťou je, že nový úsek Spariská – pod Erdödyho kopcom bol sprevádzkovaný už v závere roka 2020 a bol označený iba na rázcestiach, a to drevenými kolmi s červenými značkami. Pôvodná trasa zostala naďalej vyznačená 11 mesiacov. Až do novembra 2021 tak boli vyznačené dve paralelné červené trasy, a to aj na rôznych mapách na internete.

Začiatok novej trasy na Spariskách ešte pred jej oficiálnym presmerovaním. Rozsiahle časti nového turistického chodníka tu boli zriadené vyčistením terénu

Neamiesto troch rázcestí na pôvodnej trase (Vypálenisko, Zbojníčka, Dolný červený kríž) vznikli v roku 2022 na novej trase štyri rázcestia (dve s názvom Vypálenisko – v podstate ide o jedno rázcestie rozdelené na dve časti s polovicou smerovníkov na každej z nich, Kotliarka a Prostredný vŕšok).

So značne menenými bratislavskými úsekmi Cesty hrdinov SNP sa rozlúčime na Bielom kríži, ktorý sa už nachádza v katastri mesta Svätý Jur. Už v roku 1922 bolo možné občerstviť sa aj prenocovať na Bielom kríži v horárni Mišnák. Pravda, vtedy ešte nešlo o také davy turistov ako dnes. Už počas 1. ČSR sa počet turistov zvýšil a v roku 1934 sa plánovala výstavba ďalšej chaty pod taktovkou Klubu československých turistov.

Toto obľúbené miesto je zaujímavé aj v súčasnosti, keďže horáreň je pekne zrekonštruovaná, k dispozícii je dobré jedlo aj pitie a poniže horárne sa v ohrade pasú rôzne zvieratá, napríklad muflóny a prasatá.