Pomenovanie magistrály

Magistrála pri svojom vzniku prevzala pomenovanie „Štefánikova cesta“ z pôvodnej trasy Bradlo – Vršatec, pričom v podstate išlo o spojenie rovnomennej pôvodnej trasy a Stredoslovenskej cesty. V praxi sa používali aj rôzne odvodeniny názvov:

• Štefánikova cesta
• Štefánikova stredoslovenská červene značená turistická cesta
• Štefánikov chodník

Pre niektoré úseky turistickí sprievodcovia uvádzali aj ďalšie názvy. Išlo o úsek Krížna – Hiadeľské sedlo („Jánošíkova horská stezka“) a náročný hrebeňový úsek Chopok – Ďumbier („Kamzíčí stezka“), čo zodpovedalo „lezeckému“ charakteru pôvodnej trasy.

Okrem slovenských pomenovaní celej trasy sa používali aj české ekvivalenty. Varianty pôvodného pomenovania sa naposledy podarilo objaviť v turistickom sprievodcovi z roku 1953. Keď sa Milan Rastislav Štefánik ako nebohý demokrat dostal do nemilosti komunistov, z turistických sprievodcov a máp sa pôvodné pomenovanie vytratilo.

Poznámka: Názov si nemožno zamieňať s označením modrej turistickej trasy „Štefánikov chodník“ pod Zlatým vrchom nad Moravanmi nad Váhom, ktorý bol vyznačený v roku 1923.

Po „zabudnutí“ Štefánika sa označenia celoslovenskej turistickej magistrály začali rôzniť. Prvý takýto názov sa podarilo nájsť v roku 1955 a uvádza sa ako „takzvaná Stredoslovenská turistická magistrála“. Používali sa aj ďalšie označenia:

• Stredoslovenská turistická magistrála
• stredoslovenská magistrála
• červená transverzála
• magistrála
• hrebeňová magistrála
• červená magistrála
• magistrála Devín – Dukla
• Po stopách „Bratrstva“ (iba úsek Mikulčin vrch – Trenčín)

Keď sa v roku 1956 rozhodlo o vybudovaní novej turistickej magistrály naprieč Slovenskom, použil sa názov „Slovenská magistrála“. Aj keď bol tento názov o tri roky nahradený pomenovaním Cesta hrdinov SNP, používal sa viac ako 10 rokov.

Súčasný názov magistrály vznikol až v roku 1959, keď bol schválený návrh Ústredného výboru Sväzu protifašistických bojovníkov pomenovať značkovanú trasu (číslo 001) z Devína na Duklu názvom „Cesta hrdinov SNP“. Ide o symbolický názov, pretože udalosti SNP sa odohrávali len v niektorých častiach turistickej magistrály.

Nové označenie sa objavilo najskôr na smerovníkoch. V Malých Karpatoch to bolo najneskôr v roku 1961. Naopak, v roku 1965 boli vyrobené smerové tabuľky pre úsek pod Kráľovou hoľou ešte bez názvu trasy. Ešte pomalšie sa dostal nový názov do turistických sprievodcov, ktorých vydávanie sa rozbehlo na začiatku 1960. rokov. Aj v roku 1966 sa uvádzal názov „Slovenská magistrála“ a názov „Cesta Hrdinov SNP“ objavil až v údajoch z roku 1968 s veľkými písmenami podľa vtedajších pravidiel gramatiky. Česká mutácia „Stezka Hrdinů SNP“ sa uvádza už v roku 1967. V mapách sa prvý raz tento názov začal vyskytovať až na začiatku 1970. rokov.

Najstaršie smerovníky s nápisom „CESTA HRDINOV SNP“ sa podarilo vypátrať v Malých Karpatoch, pričom niesli rok 1961. Na rozdiel od súčasných smerovníkov mali názov cesty zarovnaný vľavo hore.

Viacerí turistickí sprievodcovia z tohto obdobia uvádzajú túry „po stopách SNP“, avšak tie majú so súčasnou Cestou hrdinov SNP spoločné len niektoré úseky. Napríklad turistický sprievodca Slovenské rudohorie obsahuje 12-dňovú túru z Banskej Bystrice do Vyšného Klátova, ktorá z SNPčky využila len úsek Trohánka – Predná holica. Naviac, presuny medzi jednotlivými úsekmi sa mali realizovať vlakom alebo autobusom.

V roku 1990 alebo 1991 dostala prvá časť z Devína po Bradlo názov „Štefánikova magistrála“. Od Bradla ďalej na východ zostal názov „Cesta hrdinov SNP“. Aj v opise pomenovaných značkovaných chodníkov sa uvádzali dva samostatne pomenované úseky červenej hrebeňovky: Bratislava – Bradlo ako „Štefánikova magistrála“ a Bradlo – Dukliansky priesmyk ako „Cesta hrdinov SNP“.

Niektoré smerovníky na úseku po Bradlo boli v roku 1991 vyrobené ešte so starým názvom Cesta hrdinov SNP a iné už s novým – Štefánikova cesta. Na viacerých smerovníkoch a názvoch turistických informačných miest medzi Bratislavou a Bradlom bol predošlý názov prekrytý novým, nové smerovníky obsahovali iba názov „Štefánikova magistrála“.

V 2013 bola trasa Štefánikovej magistrály upravená a odvtedy vedie od Štefánikovej mohyly (medzi letiskom Bratislava a Ivankou pri Dunaji) na Biely kríž a až odtiaľ pokračuje súbežne s Cestou hrdinov SNP na Bradlo. Uvedenie zmien do praxe trvalo niekoľko rokov a až od roku 2019 sa systematicky uvádza Cesta hrdinov SNP ako názov trasy aj medzi Devínom a Bradlom.

Ešte v roku 2015 boli nainštalované nové smerovníky Štefánikovej cesty aj v úseku Devín – Biely kríž, konkrétne na rázcestí Pod Chlmcom. Zaujímavé sú smerovníky z roku 2016 na Bielom kríži, ktoré v smere na Devín obsahujú názov „Cesta hrdinov SNP“ a smerom na Bradlo „Štefánikova magistrála“. Názov „Štefánikova magistrála“ sa bez „esenpéčkového“ názvu naďalej používal minimálne do roku 2018. Od roku 2019 sa používajú v úseku Biely kríž – Bradlo duálne oba názvy. V roku 2020 sa však smerovníky s nápisom „Cesta hrdinov SNP / Štefánikova magistrála“ objavili aj ďalej, po začiatok Myjavy.

Ak sa vám z predošlých informácií zamotala hlava, stručne zrekapitulujeme súčasný stav: V úseku Biely kríž – Bradlo vedú Cesta hrdinov SNP a Štefánikova magistrála súbežne, aj keď občas na smerovníkoch vidno niečo iné.

Našli ste nepresnosť? Napíšte nám na historia@cestasnp.sk, každému spresneniu sa potešíme.

---

Bibliografia