Zborov – Makovica – Svidník - História Cesty hrdinov SNP

Pri výstupe zo Zborova sa pred dnešnou osadou odbočovalo vľavo na lúky ku krížu, ktorý dodnes existuje. Od neho sa pokračovalo opäť cez lúky smerom k sedlu pod Hradským. Dnes sa prechádza priamo cez osadu a smerom k sedlu sa odbočuje až za ňou. Turista si tak môže pozrieť realitu života v jednej z početných osád na východnom Slovensku.

1: 830 m
2: 940 m

Ešte pred dnešným rázcestím Sedlo pod Hradským sa odbočovalo vľavo a potom cez polia (dnes lúky) nad Lipníkmi k Andrejovmu potoku v údolí. Pôvodne lúčna stredná časť tohto úseku postupne zarástla stromami smerovanie tu môžeme len odhadovať.

Niekedy medzi rokmi 1978 a 1986 bola trasa medzi Sedlom pod Hradským a Lipníkmi presmerovaná cez Andrejovú. V hornej časti najskôr kľukato, neskôr priamejšie. V spodnej časti trasa viedla najskôr juhovýchodne do obce Andrejová a z nej po asfaltovej ceste. Keďže v Andrejovej sa nenachádzalo ani ubytovanie ani možnosť občerstviť sa, išlo o zbytočnú zachádzku, naviac s dlhším úsekom po asfaltovej ceste. Nebyť sťaženej orientácie, pôvodná trasa bola výhodnejšia. K tejto trase neskôr pribudla odbočka zo Sedla pod Hradským ku hradu Zborov.

V roku 2023 pôvodné miesto príchodu k Andrejovmu potoku zabral dom. Pôvodný brod bolo možné obísť po novovybudovanom moste. V roku 2024 napokon došlo k presmerovaniu chodníka mimo obce, čím sa trasa skrátila o 300 metrov.

1: 1.86 km
2: 3.13 km
3: 3.07 km
4: 2.75 km

Horná časť druhej trasy taktiež zarástla

Otázniky
Zaujímavosťou je, že trasu cez Andrejovú uvádza už mapa z roku 1959, hoci sa v ostatných mapách až do roku 1977 uvádza trasa mimo Andrejovej. Ďalej podľa tejto mapy mala trasa viesť cez údolie Spáleného potoka nad Andrejovou, čo sa ale nepodarilo potvrdiť. Keďže ide o mapu z edície s mnohými skresleniami, je nepravdepodobné, že je zobrazené správne trasovanie.

Od Lipníkov do Kurimky vedie trasa cez hospodárske lesy a tomu zodpovedajú aj zmeny trasy. Identifikovať sa podarilo dve z nich, nad Lipníkmi a pod Lysou, ale je pravdepodobné, že ich bolo viac. Obe súvisia s opustením pôvodnej cesty a využívaním neďalekej novej cesty. Pôvodná cesta následne zarástla buď čiastočne alebo úplne.

1: 1.89 km
2: 1.93 km

Šípka ešte zo starej trasy už v čase fungovania novej

Ďalším z úsekov, ktorý pohltila vegetácia, je pokračovanie z Kurimky k lokalite Olšiny pod Makovicu. Od dnešného rázcestníka sa pokračovalo opačným smerom (vľavo) a cez dedinu na lúky a polia. Nad nimi bol mladý les, ktorý postupne vyrástol a cesta sa stratila. Dnes ju pripomína len zopár starých značiek uprostred lesa, ktorý je plný veľkých mravenísk. Ďalej sa pokračovalo cez lúku k súčasnej trase pod Olšinami. Aj v tomto prípade platí, že súčasná trasa je dlhšia a vedie značnú časť po asfaltovej ceste.

1: 1.58 km
2: 1.70 km

Kúsok vyššie bola zriadená vyznačená odbočka k studni. Na Lazovej lúke pod Makovicou je dnes začiatok modrej trasy 2875 do Šarišského Čierneho. Kým toto rázcestie neexistovalo, SNPčka obchádzala Lazovú lúku po úbočí Makovice.

Výstup na Makovicu je jedným z tých úsekov, kde sa trasovanie geograficky veľmi nezmenilo, ale charakter trasy sa zmenil zásadne. Pôvodne sa chodilo od Lazovej lúky veľmi strmo nahor pod vrchol Makovice a odtiaľ už po vrstevnici a cez ihličnanový hájik. Dnešná trasa má menšie stúpanie k turistickému informačnému miestu Makovica, ktoré sa nachádza pol kilometra a 43 výškových metrov nižšie od vrcholu Makovice. Značkovanie starej trasy je stále pomerne dobre viditeľné a len jediný kratší úsek v spodnej časti je ťažšie priechodný, keďže je na ňom mladá vegetácia na mieste pôvodnej.

Sklon svahu, ktorým sa chodilo na Makovicu

1: 1.21 km
2: 1.11 km

Ešte pred zriadením Cesty hrdinov SNP stála od roku 1935 na Čiernej hore útulňa so štyrmi lôžkami. Poškodená bola počas 2. sv. vojny. Súčasná útulňa na Čiernej hore stojí od roku 2007, avšak na inom mieste – priamo na trase SNPčky. Čierna hora, podobne ako Makovica, bola ešte v 1930. rokoch nezalesnená a boli tu vidieť zákopy z 1. svetovej vojny.

V oblasti Ostrého vrchu pôvodná trasa viedla dôsledne po hrebeni cez kopec s názvom Grúň. Na samotný vrchol Ostrého vrchu sa už nedostala. Na súčasnú trasu sa napájala pri pomníku a altánku. Dodnes je viac-menej priechodná, avšak treba počítať s väčším počtom popadaných stromov. Aktuálna trasa, fungujúca najneskôr od roku 2007, hrebeň opúšťa a až v závere sa dostane na samotný vrchol Ostrého vrhu. Z neho sa prudko stáča smerom do Svidníka.

1: 1.49 km
2: 1.68 km

Ďalej už do Svidníka trasa viedla ako dnes, aj keď opäť nie sú vylúčené niektoré menšie zmeny, keďže starý les nahradil mladý a nie všetky cesty korešpondujú so starými mapami a turistickými sprievodcami.

Informácie boli aktualizované 21.10.2023.

Našli ste nepresnosť? Napíšte nám na historia@cestasnp.sk, každému spresneniu sa potešíme.