Chabenec – Dereše – Chopok – Ďumbier – Štefánikova chata

Človek by čakal, že na hrebeni Nízkych Tatier niet čo na hrebeňovej turistickej trase meniť. Od poslednej zmeny na Chabenci až pred Dereše je to tak. Ďalej je to už inak.

Jedným z úsekov, kde došlo k posunu len o niekoľko desiatok metrov, a pritom k zásadnej zmene, je úsek z Derešov cez Chopok na Ďumbier. Pôvodne bola trasa hrebeňovkou a prechádzala cez takmer každý vrchol vrátane Chopka. Chodník, ak sa vôbec na niektorých miestach dá hovoriť o chodníku, viedol cez „kamenné more“, neupravenými lúkami, cez žulové polia a kamenné vrcholy. V niektorých náročnejších úsekoch bolo treba liezť na vrchol po balvanoch. Trasa bola pekná, s výhľadmi, ale súčasne aj náročná, a to aj orientačne. Pri cestách na vrcholy chodníky vybudované neboli a bolo sa treba držať značiek namaľovaných na skalách.

1: 5.24 km
2: 5.29 km

Dnešný hrebeňový chodník, v rozsiahlych častiach vytvorený z kameňov, je oproti pôvodnej trase oveľa menej náročný. Budovaný bol postupne v jednotlivých úsekoch. Ako prvý bol obídený vrchol Chopka niekedy medzi rokmi 1958 a 1965, kedy už na Chopok neviedla značkovaná trasa. Tá bola obnovená ako odbočka hlavnej trasy niekedy pred rokom 1982.

Pôvodná trasa cez Dereše na Chopok (v popredí)

Na Chopok dnes vedie odbočka, kedysi to bola hlavná trasa

Nasledoval úsek cez Krúpovo sedlo na Ďumbier, ktorý bol budovaný v rokoch 1966 – 1967. Nová, pohodlnejšia trasa opustila hrebeň a tým aj väčšinu výhľadov na sever. V lúčnych častiach už väčšina pôvodného chodníka zreteľná nie je, v častiach s balvanmi sa zachovali fragmenty značiek vrátane veľmi starých zvislých pásových značiek. Ako posledný bol presmerovaný a neskôr v rokoch 1988 – 1990 aj upravený úsek od Derešov po Chopok.

Pozostatky chodníka neďaleko aktuálnej trasy pred Krúpovým sedlom; starú trasu miestami kopíruje zimná cesta

Otázniky
Turistickí sprievodcovia v 1930. rokoch uvádzajú dve možnosti trasy z Chopku na Ďumbier – značený Kamzíčí chodník po hrebeni a bočnú cestu južne od hrebeňa a následne „cestou-necestou“ na Ďumbier. Z opisu trás nie je zrejmé, ktorá z nich bola značená červeno, pravdepodobne to bola náročnejšia hrebeňová trasa, keďže len u nej sa uvádza značenie a v neskoršom období je potvrdené, že išlo o červenú trasu.

Na najvyššom vrchole Nízkych Tatier – na Ďumbieri – stála od prelomu 19. a 20. storočia Karlova chata. Táto skromná ochranná útulňa sa však nedožila Štefánikovej cesty a už tobôž nie Cesty hrdinov SNP, pretože bola zničená vrtochmi počasia ešte pred vyznačením diaľkových trás. Naposledy sa spomína v roku 1922 (údaje o nej sú staršie), v roku 1924 už bola „polámaná, rozváľaná a zbútľavená“ vo vzdialenosti 40 krokov od vrcholovej triangulačnej veže. Jej pozostatky napriek tomu existovali ešte v 1950. rokoch.

Triangulačná veža na Ďumbieri v roku 1928

Súčasná chata generála Milana Rastislava Štefánika pod Ďumbierom sa stala prioritou v roku 1923 a bola postavená v rokoch 1926 – 1928. Ani jej sa nevyhlo poškodenie nemeckými vojakmi v roku 1944.

Štefánikova chata v prvých rokoch po jej vybuovaní

Po vojne bola opravená a neskôr rozšírená do dnešnej podoby. Ešte v roku 1952 sa jej názov uvádzal ako Štefánikova chata, o rok neskôr už ako Chata hrdinov Slovenského národného povstania. Tento z idelogických dôvodov zmenený názov pretrval až do roku 1990, kedy bolo chate prinavrátené pôvodné meno.

Zmeny trasovania červenej hrebeňovky sa nevyhli ani Ďumbieru. K nemu trasa pôvodne viedla z oboch strán priamo po hrebeni. Po vybudovaní nového upraveného chodníka viedla k vrcholu len odbočka z hlavnej trasy, ktorá sa nachádzala 100 metrov pod vrcholom.

Pri zostupe z Ďumbiera k Štefánikovej chate sa trasy postupom času rôznili. Ako prvé sa používali krátke a kľukaté serpentíny, ktoré už pred rokom 1947 nahradila strmá cesta priamo nadol v trase vodovodu do chaty. Ďalšiu zmenu opisuje turistický sprievodca z roku 1982: „Zostup k chate Hrdinov SNP vedie novovybudovaným, blokmi skál vykladaným a spevneným chodníkom, najprv ešte popri hrebeni, potom veľkými serpentínami dolu širokým juhovýchodným svahom.“ Autor nabáda, aby si turisti neskracovali trasu. Všetky tri staré trasy z Ďumbiera sú dodnes dobre viditeľné na leteckých a satelitných snímkach.

Vľavo aktuálna odbočka na Ďumbier, priamo kedysi prehradená predchádzajúca trasa k Štefánikovej chate

Ani úprava zostupovej trasy však nepomohla a v roku roku 1993 bola pre neúnosnú eróziu uzavretá trasa medzi Ďumbierom a Štefánikovou chatou. Trasu je možné prejsť len pri súvislej aspoň 15 centimetrov hrubej vrstve snehu. Po uzavretí spomenutého úseku bola Cesta hrdinov SNP medzi Krúpovým sedlom a Štefánikovou chatou presmerovaná po zhodnej trase so zelenou trasou. Pôvodný úsek z Krúpovho sedla na Ďumbier vrátane odbočky k vrcholu sa stal slepou odbočkou SNPčky a súčasne jedinou prístupovou cestou na Ďumbier okrem vyššie uvedenej zimnej cesty.

Aktuálna trasa medzi Krúpovým sedlom a Štefánikovou chatou síce začala slúžiť v roku 1993, je však podstatne staršia. Vybudovaná bola v rokoch 1930 – 1931 v súvislosti s potrebou priviesť adekvátne turistické trasy k novo otvorenej Štefánikovej chate.

1: 2.88 km
2: 2.25 km
3: 2.76 km
4: 2.08 km