Donovaly – Chabenec - História Cesty hrdinov SNP

Prvý úsek nízkotatranskej hrebeňovky priniesol malé aj stredne veľké úpravy trasy.

Z kategórie zanedbateľných zmien je zjemnenie stúpania trasy pri výstupe na Štrosy. Pôvodná cesta je doteraz priechodná a je len o niečo strmšia ako aktuálna, nachádzajúca sa pár desiatok metrov vedľa. Na rozdiel od aktuálnej trasy nevedie po šmýkajúcich sa kameňoch, je preto o niečo pohodlnejšia.

1: 160 m
2: 180 m

Zato v prípade Kečky ide o väčšiu zmenu, aj keď tiež na malom úseku. Pôvodne trasa viedla na vrchol a rovnako to je aj dnes. Istý čas v 2000. rokoch ako alternatíva fungoval traverz po južnom úbočí.

1: 460 m
2: 445 m
3: 460 m

Otázniky
Turistický sprievodca z roku 1938 uvádza trasu cez Handliarku, zatiaľ čo neskôr už jednoznačne išlo o súčasné trasovanie po južnom svahu. Ide o jeden z prípadov, kedy nie je zrejmé, či turistický sprievodca hovoril priamo o vrchole alebo len o kopci, cez ktorý trasa viedla.

Po hrebeni Kozieho chrbta viedla trasa už pred 2. svetovou vojnou. Po vojne bola presmerovaná do traverzu pod chrbtom, čiastočne v trase bývalého špaňodolinského vodovodu. Dnes túto trasu kopírujú žlté značky. Už na konci 1950. rokov sa trasa vrátila do pôvodnej polohy po hrebeni a zostala tak dodnes. Aktuálna trasa po Kozom chrbte ponúka pekné výhľady z kvitnúcich lúk, no zostup do Hiadeľského sedla je strmý a náročný. Bývalá trasa popri bývalom banskom vodovode je menej náročná.

Chodník v mieste bývalého špaňodolinského banského vodovodu

1: 2.13 km
2: 2.43 km
3: 2.13 km

Hoci sa nevenujeme zimným turistickým trasám, na tomto mieste urobíme výnimku. Medzi Hiadeľským sedlom a Prašivou zrejme od začiatku viedla červená turistická trasa tak ako dnes: najskôr traverzom a potom po chrbte na vrchol. V čase snehovej pokrývky to však nebola bezpečná trasa. Juhojuhovýchodná úžľabina je lavinóznym terénom a napríklad v januári 1987 v nej spadla lavína. V druhej polovici 1980. rokov bola preto tyčami vyznačená zimná cesta, ktorá vedie priamejšie a strmšie, ale je zároveň aj bezpečnejšia.

Otázniky
Nad Hiadeľským sedlom vedie trasa žľabom, z ktorého sa dvakrát krátko odchýli. Je možné, že pôvodne sa chodilo žľabom v celej dĺžke a až neskôr tu cestu skomplikovali popadané stromy. Na stromoch, ktoré tu rástli v roku 2023, sa však žiadne pozostatky po značkách nenašli.

Na Malej Chochuli pôvodne trasa viedla cez vrchol, najnovšia značka sa však už nachádza na traverzovom chodníku pod ním. Na pôvodnej trase zostali nezatreté staršie značky, preto nie je celkom zrejmé, či išlo o zámer označiť novou značkou spodný traverz.

1: 135 m
2: 125 m

Podobný prípad nastal aj medzi Malou a Veľkou Chochuľou, kde sa nachádza malý skalnatý výbežok. Aj tu trasa viedla striktne po hrebeni, čoho svedkom je zmazaná značka na kameni. V tomto prípade však značky dávajú jasne najavo, že aktuálna trasa vedie traverzom.

Pôvodná trasa prichádzala z vrcholu sprava, aktuálna prichádza zľava

1: 340 m
2: 320 m

Pri ďalšom putovaní hrebeňom Nízkych Tatier sa nenachádzajú viditeľné zmeny v trasovaní, hoci nie sú vylúčené. Napríklad v oblasti Zámostskej hole na konci 1940. rokov existoval iba chodník južne od aktuálneho v miestach, ktoré dnes pokrývajú kosodrevina a lúky. Keďže sa tu nenachádzajú žiadne kamene, na ktorých by mohli byť viditeľné staré značky, nie je možné toto trasovanie ani potvrdiť ani vyvrátiť.

Presúvame sa ďalej, za Ďurkovú. V sedle Pod červenou hrebeňovkou sa od roku 2002 nachádza útulňa Ďurková. Pôvodne na tomto mieste stála „Chata pod Chabencom“. Vybudovaná bola v roku 1932, rozšírená hneď ďalší rok. V roku 1937 k nej pribudla samostatná zrubová budova. Všetko však zničil požiar v roku 1940. Trvalo ďalších viac ako 60 rokov, kým sa do rovnakých miest vrátila útulňa.

Nad útulňou sa v sedle Ďurkovej nachádzalo rázcestie červenej, modrej a zelenej trasy. Dnes sa tu nachádzajú rázcestia dve, a to vyššie smerom na Chabenec.

Miesto bývalého rázcestia červenej, modrej a zelenej trasy v sedle pod Ďurkovou

O tom, aké nehostinné podmienky tu v zime dokážu byť, sa presvedčili partizáni počas Slovenského národného povstania v závere roka 1944. Rozhodli sa ustúpiť cez Chabenec a v snehu a mraze na svahu Chabenca zahynulo 84 povstalcov.

Aj keď trojica československých turistických sprievodcov z 1930. rokov uvádza trasovanie hrebeňovej cesty cez Chabenec, v podrobnejšom sprievodcovi po Nízkych Tatrách z roku 1938 je spomenutá obchádzka vrcholu traverzom. Chodilo sa južným úbočím, čím turisti ušetrili celkovo 170 výškových metrov stúpania a klesania. Na Chabenec ani neviedol chodník. Trasa cez vrchol sa začína uvádzať až v závere 1950. rokov a pôvodný traverz nahradila modrá trasa, ktorá tu fungovala do polovice 1980. rokov. Odvtedy chodník zarastá.