V úvode sme opísali, ako sme náhodou naďabili na bývalú trasu SNPčky, čo nás motivovalo hľadať ďalej. Podobná situácia sa zopakovala viackrát. Mnohé staré trasy by sme však nenašli, nebyť dôslednej prípravy.
Zdrojmi informácií o starých trasách boli zistenia v teréne, staré mapy, mapy terénu a literatúra uvedená v Bibliografii. Snažili sme sa zachytiť presné vedenie trasy, aby ho bolo možné zakresliť do mapy v podrobnosti súčasných máp. V jednoduchších prípadoch stačilo objaviť starú značku a sledovať jej „sestry“ jedným aj druhým smerom. Najzložitejšie prípady si vyžadovali vzhľadom na nejednoznačnosť máp alebo literatúry preverenie množstva variantov nezriedka vo veľmi komplikovanom teréne zahŕňajúcom húštiny, strmé stúpania aj klesania a lezecké partie. Nezriedka bolo nutné vrátiť sa do danej lokality aj viac ako trikrát, kým sme zistili, kadiaľ pôvodná trasa viedla.
Pri starých trasách bolo potrebné na terén nazerať očami v dobe, v ktorej tieto trasy fungovali. Často šlo o úseky dnes vedúce hustým lesom, kde bolo pred 50 rokmi rúbanisko. Nastávali aj úplne opačné prípady, keď pôvodný lúčnatý úsek zarástol a dnes sa tam nachádza les alebo kosodrevina. Vzhľadom na takmer 96-ročnú históriu celoslovenskej magistrály je prirodzené, že sa drvivá väčšina lesov za ten čas úplne zmenila. Pri fyzickej návšteve preverovanej trasy náročnosť terénu spravidla napovedala, kadiaľ (ne)mohla viesť, no niekedy prekvapilo práve to, že červená trasa viedla náročnejšou z možností. Potenciálne trasy sme si predkresľovali na základe viacerých aktuálnych aj historických online máp, a to najmä podľa reliéfu. Aktuálne technické možnosti globálneho navigačného satelitného systému (GNSS) a rovnako aj presnosť online máp majú svoje limity. Odchýlky dosahujú aj desiatky metrov, takže ani dobrá príprava často nestačila. Niektoré časti preto bolo potrebné prejsť v rojnici, aby sme našli nejakú stopu po starej trase.
Snažili sme sa osobne prejsť všetky historické trasy uvedené na tomto webovom portáli, pokiaľ to bolo možné. Počty identifikovaných starých úsekov a ďalšie štatistické údaje nájdete v základnom opise zmien trás magistrály. Okrem toho bolo preverovaných ešte ďalších niekoľko stoviek úsekov, pri ktorých sa buď overením inej trasy alebo fyzickým prejdením vylúčilo možné smerovanie magistrály.
Niektoré staré značky sa nám podarilo nájsť na neuveriteľných miestach, napríklad na zvalenom strome uprostred obrovského prázdneho rúbaniska. Inokedy sa ale nepodarilo nájsť vôbec nič a tak sme pri opise odkázaní na historické zdroje. Mnohokrát sa naše hypotézy o trasovaní pôvodných úsekov nepotvrdili a tak sme museli konštatovať, že „tudy cesta nevede“.
Mapy aj knižní turistickí sprievodcovia predstavujú neoceniteľný zdroj informácií. Bez nich by nebolo možné spracovanie tejto publikácie. Nie vždy je ich však možné brať doslova. Nasledujúce riadky nie sú ich kritikou, pretože autorovi je zrejmé, za akých okolností a možností mapy a texty vznikali. Je však potrebné upozorniť aj na nedostatky, aby bolo jasné, prečo niektoré informácie z literatúry neboli vyhodnotené ako vierohodné a zahrnuté do výsledných opisov zmenených úsekov a do mapy.
Prvé zachované mapy z 1920. rokov boli skôr schematické a zväčša kreslené ručne. Čoskoro k nim pribudli trasy zakreslené do vojenských máp. Už v rokoch 1933 – 1938 boli na podklade vojenských špeciálnych máp vydané mapy KČST, ktoré boli dostatočne detailné a konkurovať im neskôr mohli len mapy vydávané od roku 1992. Daňou za pomerne veľký detail boli skreslenia niektorých úsekov najmä tam, kde turistické trasy nekopírovali cesty a viedli po chodníkoch, ktoré podkladová mapa neobsahovala. Kartografi zjavne niektoré úseky len odhadovali, preto nie je možné brať zobrazené trasy vo všetkých prípadoch doslova. V porovnaní s nedostatkami máp počas ďalších viac ako 60 rokov sú to však skôr zanedbateľné chybičky krásy.
Nasledovala totiž doba temna počas 2. sv. vojny a existencie Slovenského štátu. Z tohto obdobia sa nepodarilo získať žiadnu mapu. Následne sa československá turistika ešte nestihla spamätať z následkov vojny a v roku 1948 dostala ďalšiu ranu v podobe komunistickej diktatúry. Vyjsť ešte stihlo niekoľko máp, ktoré však už neboli také presné ako pred vojnou. V prvej polovici 1950. rokov už boli mapy utajené, takže ich vyšlo len niekoľko. Z nich časť bola kreslená ručne a časť obsahovala len schematické trasy, v ktorých boli trasy zobrazené ako úsečky medzi významnými bodmi, nekopírovali teda reálnu trasu.
Keď sa od roku 1957 opäť začali systematicky vydávať turistické mapy, mali vysokú mierku, boli úmyselne deformované, skresľované a pri štátnych hraniciach s Rakúskom a v miestach záujmu armády kamuflované. Deformácia máp dosahovala v priemere 5 %. Popri vysokej mierke a zámerných nepresnostiach obsahujú tieto mapy aj množstvo chýb. Nedostatky neušli pozornosti ani časopisu Krásy Slovenska alebo knižným turistickým sprievodcom, kde sa priamo uvádza: „Treba však upozorniť, že v niektorých prípadoch sa zmapovaná situácia nekryje celkom so stavom v teréne(…)“. Krásy Slovenska v roku 1965 otvorene kritizujú „veľa nedostatkov a chýb“, ktoré „znehodnocovali“ mapu Nízkych Tatier z roku 1957. Napriek vedomosti o týchto chybách vyšlo s rovnakými chybami aj vydanie v roku 1959.
V niektorých prípadoch neboli v mapách zaznačené realizované zmeny, takže jedinou stopou zostali zmeny v textoch turistických sprievodcov a zachované značky v teréne. Chybovosť sa týka aj moderných máp vydávaných od roku 1992, pričom špeciálne je potrebné uviesť úsek Trenčianske Teplice – Košecké Rovné, kde mapy zobrazovali množstvo nereálnych úsekov. V tomto prípade so zopakovala situácia s „prílišným“ detailom z 1930. rokov.
Od roku 1992 začali byť vďaka Vojenskému kartografickému ústavu a neskôr aj ďalším spoločnostiam k dispozícii mapy v lepšej mierke ako 1 : 75 000 resp. 1 : 100 000. Neskôr pribudli podrobné mapy v mobile. Aj naše bádanie napokon prispelo k zlepšeniu aktuálnych máp poskytovaných na báze OpenStreetMap. Pokiaľ sme zistili nejaké nepresnosti u aktuálnej trasy, opravenú verziu sme zakreslili do aktuálnej mapy.
Vráťme sa však k papierovým mapám. V niektorých prípadoch mapy predbehli smerovníky – v mapách sa nová trasa objavila skôr než je rok vyhotovenia smerovníka. Všeobecne v minulosti mapy (nielen turistické) zobrazovali rôzne budúce plány, ktoré neboli vždy realizované, prípadne sa realizovali až neskôr. Podobne to mohlo byť aj u turistických trás.
Pri identifikovaní starých trás bolo použitých viac ako 350 máp, no zatiaľ sa nepodarilo získať všetky známe mapy obsahujúce úseky Štefánikovej cesty a Cesty hrdinov SNP. Ide napríklad o mapy z edície máp KČST z rokov 1933 – 1938, konkrétne „6. Okolí Bratislavy“, „26. Jižní část Čerhovského pohoří – Branisko-šarišská vrchovina“ a „27. Okolí Košic I., západní část“ (1937) a „28. Okolí Rožňavy – Jihoslovenský Kras s Domicou“. Známe je tiež, že sa mapy vydávali v obmedzenom rozsahu aj počas 2. sv vojny, napríklad v roku 1943 vyšla turistická mapa okolia Trenčína. Je teda možné, že sa v budúcnosti ešte objavia ďalšie podklady, ktoré prinesú odpovede na niektoré otázky, alebo aj otázky nové.
Nepresnosti sa nevyhli ani turistickým sprievodcom, najmä tým, ktorí boli vydaní počas 1. ČSR. Našlo sa viacero prípadov, kedy ten istý turistický sprievodca uvádzal dve rôzne trasy na tom istom úseku a možno sa len domnievať, že jedna bola pôvodná a druhá nová, ktorá vznikla počas tvorby sprievodcu. V takýchto prípadoch bola použitá ako vierohodnejšia nová trasa, ktorá sa nenachádzala aj v iných vydaniach.
Spoľahnúť sa vždy nedá ani na ďalšie zdroje údajov, akými sú napríklad roky uvedené na smerovníkoch. Príkladom môžu byť smerovníky fyzicky osadené v roku 2022 v Devínskych Karpatoch, ktoré majú uvedený rok 2020 a medzi najbližšími cieľmi aj rozhľadňu na Devínskej Kobyle. V skutočnosti bola trasa popri rozhľadni presmerovaná až v roku 2022 a turistické informačné miesto pri rozhľadni v danom roku nebolo zriadené.
Napriek skúmaniu množstva zdrojov a terénnym prieskumom nie je vylúčené, že sme neobsiahli niektoré zo zmien, niektoré zaznačené trasy nemusia byť úplne presné alebo tu popísané zmeny mohli prebehnúť inak a v inom čase. Ak máte akékoľvek spresňujúce informácie k údajom uvedeným na historia.cestasnp.sk, potešíme sa im na adrese historia@cestasnp.sk.
Upozornenia
Pokiaľ sa rozhodnete pátrať po starých trasách, treba sa mať na pozore. Mnohé zo starých úsekov totiž nie je možné navštíviť vôbec alebo prejsť bez rizík. Niektoré z nich môžu byť životu nebezpečné, preto je návšteva starých úsekov výlučne na zodpovednosti každého, kto sa pre ňu rozhodne. Ide o nasledovné lokality:
- Frekventované cesty, kde kedysi bolo možné chodiť relatívne bezpečne, dnes už nie. Nehovoriac o tom, že turistika po cestách, kde sa spravidla žiadne pozostatky po pôvodnej trase nenachádzajú, nie je nijako príjemná. Ide napríklad o cesty 51, 67 a 3244.
- Križovanie s cestami a železnicami. Predpokladáme, že nikomu nenapadne preliezať plot diaľnice D1 pri Malom Šariši a prebiehať cez ňu, aby prešiel starú trasu SNPčky. No nebezpečné je tiež prechádzanie cez električkovú trať a štvorpruhovú cestu v zákrute na Krčacoch a cez železničnú trať pri bývalej zastávke Buková. Podobných prípadov na starých trasách nájdeme viacero.
- Súkromné pozemky. Aj keď máme na Slovensku pomerne benevolentný prístup k vstupom na súkromné pozemky, sú situácie, keď môže vstup na súkromný pozemok viesť až k trestnoprávnym dôsledkom.
- Chránené územia, kde je z titulu ochrany prírody zákaz vstupu mimo značených turistických ciest, napríklad v Nízkych Tatrách a v prírodných rezerváciách v Malých Karpatoch.
- Lokality so zvýšeným výskytom kliešťov, ktoré môžu prenášať kliešťovú encefalitídu a lymskú boreliózu. Kliešte sa hojne vyskytujú v bratislavských lesoch a Strážovských vrchoch, kde je ohnisko výskytu kliešťovej encefalitídy, ale nájdete ich aj inde, napríklad pod Bradlom a v okolí kúpeľov Štós.
- Lokality so zvýšeným výskytom medveďa hnedého a vretenicami, kde sú riziká stretu zrejmé. Práve v týchto miestach sa dnes namiesto pôvodných turistických chodníkov nachádzajú rúbaniská a húštiny, kde sa tieto zvieratá vyskytujú.
- Ťažko priechodné lokality a náročný terén. V niektorých úsekoch je potrebné preliezať popadané stromy, liezť po skalách, predierať sa krovím či pohybovať sa po šmykľavom teréne. Je preto prirodzené, že chvíľka nepozornosti alebo troška nešikovnosti môže viesť k úrazu. Ak sa to udeje na miestach bez pokrytia mobilným signálom, môžu byť následky fatálne. Preto je vhodné pátrať po starých trasách aspoň vo dvojici.
Našli ste nepresnosť? Napíšte nám na historia@cestasnp.sk, každému spresneniu sa potešíme.
